História Svetového dňa oceánov siaha až do roku 1992, keď tento deň vyhlásili na návrh Kanady na konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v brazílskom Riu de Janeiro. Spočiatku však nemal štatút oficiálneho svetového dňa pod záštitou OSN.
Prvé oceány sa na Zemi objavili približne pred štyrmi miliardami rokov. Tvoria obrovskú vodnú plochu, ktorá pokrýva viac než 70 percent povrchu Zeme. Ide o päť oceánov – Tichý (najväčší), Atlantický, Indický, Južný a Severný ľadový oceán (najmenší).
Ak sú lesy zelené pľúca Zeme, oceány sú jej modré pľúca. Sú najväčšími producentmi kyslíka a absorbujú do 30 percent vyprodukovaného oxidu uhličitého. Vyrovnávajú teplotné výkyvy a vďaka oceánskym prúdom výrazne ovplyvňujú a stabilizujú globálne počasie a podnebie. Zabezpečujú a regulujú dažďovú i pitnú vodu pričom sú zdrojom obživy pre milióny ľudí. Slúžia ako hlavná trasa pre medzinárodný lodný obchod, ukrývajú obrovské zásoby nerastných surovín a sú motorom globálneho cestovného ruchu. OSN odhaduje, že do roku 2030 bude len v odvetviach priemyslu, ktoré súvisia s oceánmi, pracovať približne 40 miliónov ľudí.
V dôsledku klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou stúpa hladina morí a oceánov. To vedie k erózii pobrežia a ohrozuje obyvateľov pobrežných oblastí. Nárast hladiny o pol metra by mohol na nízko položených ostrovoch Karibského mora, Indického oceánu a Tichého oceánu vyhnať z domovov až 1,2 milióna ľudí. Ak by hladina stúpla o dva metre, ich počet by sa zdvojnásobil. Stále častejšie a intenzívnejšie sú aj prejavy extrémneho počasia.
Oceány sa otepľujú, čo už teraz vplýva na biodiverzitu, napríklad na koralové útesy, ktoré vo svete v súčasnosti takmer nezvratne odumierajú. Vedci to označujú za prvý „bod zlomu“ pri kolapse ekosystému spôsobeného klimatickými zmenami. Varovanie priniesla vlaňajšia správa s názvom Global Tipping Points.
Uplynulé roky boli najteplejšie v histórii planéty. Oteplenie morí spôsobilo pri 84 percentách svetových koralových útesov vyblednutie a v niektorých prípadoch až ich odumieranie v dôsledku teplotného stresu. Koralové útesy sú pritom domovom približne štvrtiny morského života.
Na základe odhadov OSN v oceáne každý rok skončí zhruba osem miliónov ton odpadu. Plastový odpad zabije ročne jeden milión morských vtákov, 100.000 morských cicavcov a nespočetné množstvo rýb. Zvyšky plastov zostávajú v ekosystéme dlhé roky a denne poškodzujú tisíce morských živočíchov. Ak sa bude ľudstvo ďalej správať tak ako doteraz, v roku 2050 bude v oceánoch viac plastov ako rýb, pričom sa budú nachádzať v útrobách 99 percent morských vtákov, tvrdí OSN.
Naopak, zdravé oceány priamo prispievajú k odstráneniu chudoby a zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti, zdravia, čistej vody, energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľného živobytia, dôstojnej práce, hospodárskeho rastu aj k regulácii klímy.
Európska komisia začiatkom júna predstavila iniciatívu OceanEye, v rámci ktorej plánuje investovať 92 miliónov eur do technológií na pozorovanie oceánov. Cieľom iniciatívy je dosiahnuť, aby sa Únia stala popredným svetovým poskytovateľom informácií o oceánoch.
Pozorovanie oceánov je podľa EK kľúčové nielen pre ochranu morského prostredia a predpovedanie klímy, ale aj pre hospodárske činnosti ako rybolov, energetika na mori a lodná doprava. Eurokomisia zároveň vyzvala na lepšiu koordináciu medzi členskými krajinami spoločenstva, výskumnými inštitúciami a priemyslom s cieľom zosúladiť investície a priority. V roku 2028 sa uskutoční konferencia OSN o oceánoch, hostiť ju budú Južná Kórea a Čile.
Zdroj feed teraz.sk
