Na newyorskej aukcii sa za 47,3 milióna dolárov predala vzácna kostra nanotyranna, menšieho príbuzného druhu Tyranosaurus rex. Stala sa tak jednou z najdrahších fosílií na svete.
Kostra sa volá Jodi podľa krstného mena svojej objaviteľky z roku 2019 a predala sa „po dvanásťminútovom dražobnom súboji, v ktorom šesť uchádzačov súťažilo online a telefonicky, kým sa nakoniec predala telefonicky“, uviedla aukčná sieň Sotheby’s.
Sotheby’s odhadovala predajnú cenu na približne šesť až deväť miliónov dolárov. Po aukcii sa Jodi stala „druhým najcennejším dinosaurom, aký sa kedy v aukcii predal“. Meno kupujúceho zatiaľ nebolo zverejnené.
Kostru objavila Jodi Piersonová v roku 2019 na svojom pozemku neďaleko mesta Jordan v okrese Garfield v štáte Montana. Kostra je dlhá 19,6 stopy (takmer šesť metrov) a vysoká asi 9,6 stopy (približne tri metre), uvádza Sotheby’s. Pozostáva zo 191 „fosílnych kostných prvkov“.
Podpredsedníčka a vedúca oddelenia vedy a prírodnej histórie v Sotheby’s Cassandra Hattonová sa v utorňajšom vyhlásení poďakovala tímu, ktorý pomáhal pri „záchrane“ Jodi. „Ich vášeň a expertíza boli pre Jodin príbeh kľúčové,“ pokračovala.
„Od objavu a vykopávok nám ich odhodlanie porozumieť tomuto pozoruhodnému druhu a zachovať ho pomohlo dostať sa až k tomuto momentu, čo svedčí o tom, že všetci môžeme významne prispieť k vede. Tento výnimočný výsledok je skvelým ocenením tejto práce, ako aj neutíchajúcej fascinácie o nanotyranna“ dodala.
Jodi je jednou z troch známych kostier nanotyranna a zároveň prvou, ktorá bola vydražená. Podľa veľkosti a štádia vývoja kostí patrila dospelému jedincovi.
Sotheby’s popisuje nanotyranna ako „rýchleho, vysoko špecializovaného mäsožravého tyranosaurida, ktorý žil po boku Tyranosaura rexa na konci kriedy, približne pred 67 miliónmi rokov“. Podľa pôvodných nálezov sa o nanotyrannovi predpokladalo, že ide o dospievajúceho T-rexa, ale medzi oboma druhmi je preukázateľne viac ako 150 morfologických rozdielov.
Slávny obraz Hviezdna noc holandského maliara Vincenta van Gogha nie je produktom autorovej fantázie, ale namaľoval ho podľa skutočného postavenia hviezd na nočnej oblohe. Vedci po rokoch forenzného astronomického výskumu určili, že obraz zachytáva oblohu nad francúzskym mestečkom Saint-Rémy-de-Provence tesne pred úsvitom 22. júla 1889. Van Gogh bol v tom čase hospitalizovaný v miestnom psychiatrickom ústave.
Historici umenia dlhodobo obraz datujú na jún 1889 a domnievajú sa, že van Gogh ho namaľoval krátko po tom, ako sa dobrovoľne prihlásil na liečbu. Niekoľko mesiacov predtým si po hádke s maliarom Paulom Gauguinom odrezal ucho.
Dlhoročný názor historikov v najnovšej štúdii uverejnenej v časopise Scientific Reports spochybňuje vedecký tím pod vedením generálneho riaditeľa spoločnosti vyrábajúcej ďalekohľady so sídlom v Soule Elijaha Jeong-hyuna Kima.
„Žiadne dve oblohy nie sú rovnaké. Vždy sa niečo mení. Verím, že Vincent si tieto zmeny všimol a zakomponoval ich do obrazu,“ uviedol Kim. V rámci výskumu vycestoval do Francúzska v roku 2019 najprv v polovici júna a druhýkrát okolo 22. júla. Počas svojho pozorovania zistil, že v júli sa na oblohe objavujú jasné hviezdy na rozdiel od júna.
Jeho tím následne použil astronomický softvér na rekonštrukciu postavenia hviezd pre každý deň na úsvite v júni a v júli 1889. „Aby sme na túto otázku odpovedali vedecky, potrebujeme kvantitatívne údaje. Pomocou geometrie tvarov a štatistiky sme zmerali mieru podobnosti medzi hviezdnymi obrazcami na obraze a skutočnou oblohou,“ povedal Kim.
Na obraze sa Mesiac nachádza nad Venušou a preto vyhľadali zodpovedajúce úsvity, keď sa obe vesmírne telesá zmestili do úzkeho rámu. Takúto podmienku spĺňali len tri dátumy a z nich obrazu najviac zodpovedal 22. júl. Mesiac mal v to ráno rovnaký úzky tvar, ako ho van Gogh znázornil na obraze a na východe bola spolu s Venušou viditeľná hviezdokopa Hyády v súhvezdí Býka.
Správnosť ich hypotézy spochybňoval ťažký záchvat, ktorý vtedy prekonal van Gogh. Kimov tím preto analyzoval maliarovu korešpondenciu a na jej základe usúdil, že k záchvatu došlo až po namaľovaní obrazu. Vedci však pripúšťajú, že výsledky nie sú jednoznačné a Van Gogh mohol v obraze skombinovať oblohy počas viacerých úsvitov, poznamenal Kim.
Zdroj feed teraz.sk
