Až v roku 1863 pápež Pius IX. dovolil presunutie tohto sviatku pre České kráľovstvo a Chorvátsko na 5. júl. Žiadosť podal olomoucký arcibiskup Fridrich Fürstenberg s argumentom, že júl sa na oslavy hodí lepšie ako daždivý marec. Piaty júl za sviatok svätých Cyrila a Metoda pre celú katolícku cirkev určil v roku 1880 pápež Lev XIII.
V Slovenskej republike je 5. júl štátny sviatok – Sviatok svätého Cyrila a Metoda. Cyrilo-metodské duchovné dedičstvo sa spomína aj v preambule Ústavy SR. V rôznych podobách bola cyrilo-metodská tradícia prítomná aj v staršom období moderných dejín Slovenska. Počas prvej Československej republiky (ČSR, 1918 – 1938), v období dvoch diktatúr – ľudáckej v čase vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) a komunistickej v rokoch 1948 – 1989.
V prvej ČSR sa význam misie Cyrila a Metoda do značnej miery obchádzal. O zdôrazňovanie dedičstva solúnskych bratov sa starali hlavne katolíci a gréckokatolíci. Väčší význam misia nadobudla po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945), keď sa napríklad 5. júla 1939 konali cyrilo-metodské slávnosti.
Cyrilo-metodské dedičstvo si osvojili aj komunisti, ktorí po februárových udalostiach z roku 1948 ovládli Československo. Komunistický režim však vytlačil náboženský význam misie a vyzdvihoval predovšetkým jej kultúrny prínos. Sporadicky sa aj konali Cyrilo-metodské oslavy na miestach spätých s veľkomoravským obdobím. Napríklad v roku 1963 na 1100. výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu na moravskom Velehrade a Devíne, alebo v júli 1968 na Devíne.
V roku 1985 sa udiala aj jedna z udalostí, ktoré viedli k pádu totalitného režimu v Československu. Pri príležitosti osláv 1100. výročia Metodovej smrti sa konala slávnosť na Velehrade, ktorá sa zmenila na demonštráciu za práva veriacich, keď približne 150.000 ľudí vypískalo zástupcov Komunistickej strany Československa a skandovalo na slávu pápežovi Jánovi Pavlovi II.
Konštantín a Metod prišli na územie dnešného Slovenska na pozvanie veľkomoravského panovníka Rastislava. Ten sa najskôr obrátil na pápeža, aby mu poslal misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Keďže jeho posolstvo nenašlo u pápeža pozitívnu odozvu, v roku 862 oslovil byzantského panovníka Michala III., ktorý reagoval kladne. Na Veľkú Moravu vyslal Konštantína a Metoda, ktorí pochádzali zo Solúna. Tí na Veľkú Moravu dorazili v roku 863.
Počas svojho pôsobenia rozvíjali vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. Založili cirkevné školy, pričom veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú na tento cieľ zostavili. Po viac ako trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli v roku 867 Veľkú Moravu opustiť.
Na spiatočnej ceste ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. Po príchode do Ríma ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady.
Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára 869. Krátko po jeho smrti požiadal Koceľ, slovanské knieža v Panónii, pápeža, aby sa Metod vrátil. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu a vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.
V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Prvý arcibiskup na území Veľkej Moravy, svätý Metod zomrel 6. apríla 885.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.
Vierozvestcom je na Slovensku zasvätených takmer 80 kostolov. Ich meno nesú dve verejné univerzity v Trnave a v Nitre, nemocnica v Bratislave, ako aj ďalšie inštitúcie.
Zdroj feed teraz.sk
