Pluto objavil 18. februára 1930 americký astronóm Clyde Tombaugh. História je úzko spojená aj s dnešnou Slovenskou ústrednou hvezdárňou v Hurbanove. V čase jeho objavenia bol riaditeľ vtedajšieho Astrofyzikálneho observatória v Hurbanove český astronóm Bohumil Šternberk, ktorý ako prvý v Európe 18. marca 1930 vyfotografoval a presne určil polohu Pluta.
Dnes už trpasličia planéta dostala svoje pomenovanie po rímskom bohovi podsvetia. Návrh na pomenovanie Pluto vyslovila v roku 1930 vtedy len 11-ročná Venetia Burneyová z Oxfordu. Jej návrh prijali preto, lebo sa hodil k temnému, vzdialenému svetu ďaleko od Slnka. Prvé dve písmená P a L zároveň symbolizovali iniciály astronóma Percivala Lowella, ktorý predpovedal existenciu deviatej planéty slnečnej sústavy.
„Pluto je trpasličia planéta, relatívne veľké ľadovokamenné teleso, ktoré obieha Slnko za Neptúnom na výrazne excentrickej a naklonenej dráhe, pričom jeden obeh trvá 248 rokov. Je to najväčší známy objekt Kuiperovho pásu podľa objemu a zároveň transneptúnický objekt typu plutíno. Jadro má kamenné, silikátové. Plášť tvorí hrubá vrstva vodného ľadu a povrch tvorí z 98 percent tuhý dusík. Zvyšok tvoria metán a oxid uhoľnatý. Priemerná teplota na povrchu Pluta je -220 °C,“ uviedol pre TASR Marek Husárik, astronóm a vedecký pracovník Astronomického ústavu (AsÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Tatranskej Lomnici.
Najcharakteristickejšia črta Pluta je podľa neho srdcovitá oblasť Tombaugh Regio. Jej západná časť, Sputnik Planitia, je obrovská panva plná dusíkového ľadu, ktorý sa pomaly mení vplyvom konvekcie – teplejší ľad stúpa, chladnejší klesá. Tvoria sa tak veľké polygonálne bunky viditeľné na fotografiách misie New Horizons. Pluto má päť mesiacov: Cháron, Nix, Hydra, Kerberos a Styx. Najväčší je Cháron dosahujúci asi polovicu veľkosti Pluta.
Na 26. valnom zhromaždení Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) v Prahe sa viac ako 2500 astronómov zo 75 krajín sveta 24. augusta 2006 zhodlo na historicky prvej definícii toho, čo je planéta. Určili tri základné kritéria, ktoré musí takýto objekt spĺňať. Planéta je podľa IAU vesmírne teleso, ktoré priamo obieha okolo hviezdy (Slnka), pričom samo nie je hviezdou. Má dostatočnú hmotnosť na to, aby sa vlastnou gravitáciou sformovalo do takmer guľovitého tvaru a zároveň vyčistilo priestor okolo svojej obežnej dráhy. Teda je gravitačne dominantná a v jej okolí sa nenachádzajú iné telesá podobnej veľkosti.
„Pluto spĺňa prvé dve kritériá, ale nespĺňa tretie. Obieha v tzv. Kuiperovom páse, kde je množstvo ďalších objektov podobnej veľkosti, takže svoju orbitálnu oblasť nemá pod kontrolou. Objavy veľkých telies za Neptúnom (najmä Eris v roku 2005) ukázali, že Pluto nie je jedinečné. Ak by Pluto ostalo planétou, museli by sme za planéty označiť aj ďalšie podobné objekty. Aby sa predišlo ´planétovej explózii´, IAU zaviedla jasnú definíciu. Podľa nej patrí Pluto do novej kategórie trpasličích planét spolu s Ceres, Eris, Makemake a Haumeou,“ vysvetlil astronóm.
V roku 2006 odštartovala k Plutu misia – americká planetárna sonda New Horizons. Okolo trpasličej planéty preletela 14. júla 2015 a potom ďalej pokračovala von zo slnečnej sústavy. Vďaka misii sa o Plute vie oveľa viac, ako dovtedy.
Podľa Husárika sa pred misiou New Horizons predpokladalo, že Pluto je „mŕtve“ teleso. Ukázalo sa však, že má aktívnu geológiu, konvekciu dusíkového ľadu, mladé oblasti bez kráterov, ľadové hory vysoké tri až štyri kilometre a pravdepodobne aj podpovrchový oceán. Atmosféra Pluta je extrémne dynamická. Je tenká, zložená z dusíka a metánu, zamŕza a sublimuje podľa ročných období a vytvára modrastú hmlu. Povrch Pluta sa ukázal byť extrémne pestrý a farebný. Červenkasté oblasti sú pokryté organickými látkami (tholiny) a ľadom z metánu, biele zas dusíkovým ľadom.
„Pluto nám ukazuje, že svet za ním je pravdepodobne oveľa pestrejší, aktívnejší a nepredvídateľnejší ako sme si doteraz mysleli,“ zdôraznil pre TASR astronóm Marek Husárik.
Zdroj feed teraz.sk
