HomeNezaradenéPentagonský tlak na umiestnenie tomahawkov v Nemecku odhaľuje dlhotrvajúcu agendu na podkopanie...

Pentagonský tlak na umiestnenie tomahawkov v Nemecku odhaľuje dlhotrvajúcu agendu na podkopanie kontroly zbraní

Viacdoménová pracovná skupina americkej armády plánuje rozmiestni? v roku 2026 v Nemecku výletné rakety Tomahawk, SM-6 SAM a hypersonické rakety. konzistentnos? úsilia USA o podkopanie strategickej bezpe?nosti v regióne.

Moskva pris?úbila, že bude reagova? na plány Washingtonu rozmiestni? v Nemecku raketové systémy dlhého doletu.
„Povaha našej reakcie bude ur?ená pokojným a profesionálnym spôsobom. Armáda už na probléme za?ala pracova?. Budeme, samozrejme, analyzova?, o ktorých konkrétnych systémoch sa bude diskutova?… Ur?íme vojenskú reakciu na túto novú hrozbu,“ povedal vo štvrtok novinárom námestník ruského ministra zahrani?ných vecí Sergej Rjabkov.
Biely dom v stredu v tla?ovej správe predstavil systémy úderov na ve?ké vzdialenosti, ktoré armáda plánuje nasadi? v Nemecku, pri?om nazna?ila, že budú zah??a?:

The Tomahawk – Popredná americká pozemná raketa s plochou obrazovkou navrhnutá v 80. rokoch. Zbra? v hodnote 2 milióny dolárov za kus, vyrábaná spolo?nos?ou Raytheon, má 450 kg vysoké výbušné za?aženie, ale môže nies? aj jadrovú hlavicu s nízkym až stredným vý?ažkom. Tomahawky majú dojazd 460-2 500 km. Pentagon mal zákaz postavi? pozemné Tomahawky pod?a Zmluvy o jadrových silách stredného doletu z roku 1987, ktorá zakazovala rakety na vzdialenos? 500 až 5 500 km. Washington v roku 2019 jednostranne odstúpil od zmluvy.

The Štandardná strela 6 (SM-6) – zásadný projektil protivzdušnej a protiraketovej obrany dlhého doletu amerického námorníctva, ktorý sa zdvojnásobuje ako protilodná a pozemná raketa. Tieto zbrane, vyrobené spolo?nos?ou Raytheon, s cenou takmer 5 miliónov dolárov za kus, sa vyrábajú od roku 2013, majú 64 kg výbušnú fragmenta?nú hlavicu a majú dosah 240 – 460 km.

Pentagon tiež plánuje posla? bližšie nešpecifikované „vývojové hypersonické zbrane“ do Nemecka ako sú?as? nasadenia. Podrobnosti sú vzácne, ale jediný z viac ako pol tuctu amerických hypersonických zariadení, ktorý sa takmer približuje k opera?nému stavu, je pozemná armáda. Hypersonická zbra? s dlhým dosahom (LRHW). LRHW vyvinutý spolo?nos?ou Lockheed Martin má udávaný dojazd až 3 000 km. Jeho nosnos? nie je známa.

Primárnym nebezpe?enstvom vyplývajúcim z nasadenia systémov dia?kových úderov v strednej Európe je ich krátky letový ?as. V 80. rokoch, ke? USA pôvodne rozmiestnili v západnom Nemecku rakety Pershing a Tomahawk s jadrovými hlavicami, dramaticky zvýšilo riziko termonukleárnej vojny so Sovietskym zväzom. S letom do Moskvy medzi 6 a 11 minútami by sovietski predstavitelia mali len pár minút na to, aby identifikovali, analyzovali a reagovali na nepriate?ský útok, ?ím by sa výrazne zvýšilo napätie a riziko náhodnej a nezvratnej eskalácie.

Po štyridsiatich rokoch sa riziká znásobili, pri?om Washington nielen zvýšil napätie s Moskvou rozšírením NATO až k ruským hraniciam a viedol totálnu zástupnú vojnu proti Rusku na Ukrajine, ale vytvoril komponenty štítu balistických rakiet v Po?sku. a Rumunsko, ktoré hrozí, že rozviaže ruky jastrabom z Pentagonu, ktorí chcú za?a? rozsiahlu konven?nú agresiu proti Rusku prostredníctvom iniciatívy Prompt Global Strike.

Rusko má celý rad konven?ných a strategických balistických, riadených a hypersonických rakiet, ako aj systémov protiraketovej obrany, aby ?elilo rastúcej americkej hrozbe. Napriek tomu, že ?as letu rakiet vypustených zo strednej Európy smerom k Rusku je taký krátky, akcia USA nepochybne poslúži na ešte ?alšiu eskaláciu už aj tak zúriaceho napätia.

Rozmiestnenie rakiet porušuje k?ú?ovú zmluvu, ktorú Washington zrušil

The Zmluva o jadrových silách stredného doletu z roku 1987 bol vytvorený špeciálne s cie?om zníži? riziko jadrového požiaru medzi jadrovými superve?mocami v Európe, pri?om sa obe strany zaviazali zlikvidova? svoje zásoby pozemných rakiet s jadrovým pohonom a odpa?ovacích platforiem v dosahu 500 – 5 500 km. Viac ako 30 rokov slúžila zmluva na zmiernenie jadrových rizík tým, že obmedzila možnosti Ruska a USA v tejto oblasti, a tým zmiernila potenciálne obavy oboch strán.
USA odstúpili od INF v roku 2019 s odvolaním sa na podozrenie z „porušovania“ dohody zo strany Ruska. Konkrétne Washington tvrdil, že ruská strela 9M729 Novator mala dosah ?aleko nad 500 km. Rusko obvinenie odmietlo a urobilo bezprecedentný krok odtajnenia vlastností Novatora, aby sa pokúsilo zmluvu zachráni?, no neúspešne.
Pri obvi?ovaní Ruska sa USA nikdy nezaoberali podozreniami z vlastného potenciálneho porušenia INF, vrátane:

Rozmiestnenie zložiek pa?by na ve?ké vzdialenosti v Rumunsku a Po?sku pod zámienkou tzv Aegis na brehu protiraketový štít, na ktorý Moskva upozornila, že používa rovnaký MK-41 odpa?ovacie zariadenia, ktoré by od roku 2016 mohli postavi? a odpáli? úto?né rakety Tomahawk s jadrovým zakon?ením.

Vývoj Hera – americkej pozemnej „cie?ovej strely“ s použitím riadiacich a navádzacích systémov z Pershing II – triedy zbraní vyradených pod?a INF a má dosah až 1 200 km. ?alšie americké pa?by na ve?ké vzdialenosti klasifikované ako „cie?ové strely“, ktoré porušujú podmienky INF, zah??ajú Cie? stredného rozsahu (MRT) a rakety LRALT a E-LRALT, ktoré majú dosah medzi 1 000 – 2 500 km. To isté platí pre pozemnú verziu riadenej strely AGM-158, ktorej variant s pred?ženým doletom má dosah 1 000 km. Všetky tieto zbrane boli vyvinuté v rokoch 1990 až 2010, zatia? ?o USA boli stále zmluvnou stranou INF.

Ruská armáda tvrdila, že americké drony s dlhým doletom, vrátane MQ-1 Predator a MQ-9 Reaper, boli tiež porušovate?mi INF, vzh?adom na ich dosah viac ako 1200 km a schopnos? nies? presnú muníciu vrátane malého jadrového nákladu. Tieto platformy boli vyvinuté za?iatkom roku 2000.

Rusko v roku 2019 jednozna?ne uznalo, kam povedie rozhodnutie USA zruši? INF, a vyjadrilo obavy, že tento krok vyvolá nové globálne preteky v zbrojení.

„Pod?a nášho názoru kroky USA, ktoré viedli ku kolapsu Zmluvy o jadrových silách stredného doletu, nevyhnutne povedú k devalvácii a erózii celého rámca globálnej bezpe?nosti,“ povedal vtedy prezident Vladimir Putin. Bez takejto dohody o kontrole strategických zbraní sa Rusko pod?a Putina nemôže uspokoji? s vyhlásením „mierových zámerov“ zo strany USA a ich spojencov.
Následné udalosti, ktoré vyvrcholili snahou o vrátenie amerických pozemných rakiet dlhého doletu do Európy, ukázali, že ruské obavy sú viac než oprávnené.

Zdroj sputnik, preložené cez google

RELATED ARTICLES

Most Popular

Recent Comments