Momentálne riešim omnoho vážnejšie veci než sú útoky mainstreamovej tlače na Mimi Šramovú, politika a opozičné médiá. Čaká ma séria vážnych vyšetrení v nemocnici, ktoré rozhodnú o mojom ľudskom bytí a ďalšom živote… Okrem toho o mne, ako o 36 rokov nezávislom novinárovi, komentátorovi a prekladateľovi s rovnou chrbtovou kosťou a bez akýchkoľvek organizačných, zmluvných či dokonca finančných väzieb na nejakú politickú stranu rozhodol už dávnejšie samotný Smer-SD šokujúcim spôsobom. Už som o tom písal na sociálnej sieti a budem o tom písať podrobnejšie znovu, tentoraz bez servítky.
Nehnevajte sa, je mi osobne jedno čo dnes o kom píšu a rozprávajú opozičné médiá – či je niekto za novinársku činnosť nejakou stranou platený alebo nie. Ja nie som! Mám navyše dosť svojich vlastných starostí. Po desiatkach rokov nezištného, nikým neplateného novinárskeho starania sa o nespravodlivosť médií voči strane Smer a jej lídrovi Robertovi Ficovi, ponúkam bez komentára môj starší článok spred štyroch rokov, ktorý v tomto rozsahu uverejnený doteraz nebol. Strana Smer-SD, ktorá neraz plným právom poukazuje na odlišné dvojaké metre a kilometre opozície a médií v ich kritike a správaní voči sebe, dokáže bohužiaľ urobiť to isté sama. Dokonca voči dlhoročnému nezištnému sympatizantovi. Pocítil som to na vlastnej koži!
Bol dvanásty júl 2008. Len dva dni pred odchodom na letnú dovolenku, ktorú som mal podpísanú od riaditeľky Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady slovenskej republiky. Odrazu mi zazvonil telefón, volala ma k sebe riaditeľka. Oznámila mi naliehavú úlohu priamo od kancelára NR SR Viktora Stromčeka – generálneho manažéra strany SMER-SD.
Kancelária NR SR vydala na jar roku 2008 exkluzívnu publikáciu k stošesťdesiatemu výročiu slovenského parlamentu pod názvom SLOVENSKÝ PARLAMENT V PREMENÁCH ČASU. Obsiahle, bohato ilustrované dielo dvoch historikov – Anton Hrnko a Natália Rolková. Urgentná úloha od kancelára NR SR znela: okamžite, v čo najkratšom čase, preložiť publikáciu do angličtiny na jej vydanie. Práca na niekoľko mesiacov, popri normálnom plnení bežných pracovných úloh, a ja som mal dva dni pred dovolenkou….. Navrhol som riešenie. Vezmem si tú knihu na dovolenku a budem ju prekladať počas dovolenky. Odhadol som, že by som za ten čas stihol preložiť zhruba 35-40 percent uvedenej publikácie. Išlo o to, aby Národná rada mala o sebe exkluzívne dielo, ktoré v anglickom vydaní dostane každá oficiálna návšteva zo zahraničia…. pretože náš parlament o sebe v anglickom jazyku v tom čase nič nemal, a dodnes žiaľ nemá.
V knižnici parlamentu som si pozrel tri podobné publikácie parlamentov okolitých štátov v angličtine – Maďarsko, Rakúsko a Česká republika. Preložím ju, bude to česť, lebo ide vskutku o nádhernú knihu, obsahujúcu všetko podstatné o histórii nielen parlamentu, ale aj slovenského národa. Dr. Hrnko si dal záležať a náš parlament si určite zaslúžil mať o sebe exkluzívne dielo v angličtine v rozsahu 180 strán veľkého formátu pre celý svet. Knihu som po návrate z dovolenky doprekladal.
Keď som preklad odovzdával riaditeľke, spomenul som, že by to mal niekto po jazykovej stránke po mne prečítať, ako býva zvykom. Zarazila sa….“Ale veď vy ste špičkový odborník, tak načo….?“ V poriadku, požiadal som teda môjho známeho Marka, ktorý sa narodil našim emigrantom po pristátí v kanadskom Vancouveri a vyštudoval tam všetky školy. Dal som mu dopredu 200 eur z vlastného vrecka, aby preklad knihy prečítal a spripomienkoval. Urobil to behom 5 dní a v celej knihe navrhol iba v pár prípadoch buď čiarku vo vetách pridať alebo vynechať. To bolo všetko. Zagratuloval k prekladu s tým, že je to zaujímavá a vynikajúca kniha, výborne sa to faktografické dielo číta. Dodal, že je dobre, že niekto vie na Slovensku prekladať do angličtiny tak, ako keby išlo o rodeného Američana alebo Angličana. 1/2
Zdroj telegram
