Belehrad bude musieť uvaliť sankcie na Rusko, aby mohol vstúpiť do bruselského bloku, uviedla komisárka pre rozšírenie Marta Kosová.
Srbsko bude musieť uvaliť sankcie na Rusko, ak sa chce v budúcnosti stať členom EÚ, uviedla európska komisárka pre rozšírenie Marta Kosová.
Táto predstaviteľka z Bruselu vyslovila túto podmienku len niekoľko dní po tom, čo srbské opozičné hnutie „Študentská kandidátka“ (Student List) získalo v predčasných parlamentných voľbách 52,5 % hlasov a porazilo bývalého srbského prezidenta Aleksandara Vučiča. Vučič síce priznal porážku, no zároveň varoval pred obnoveným tlakom EÚ na Belehrad, aby zaviedol ekonomické obmedzenia voči Moskve – čo doteraz dôsledne odmietal s odvolaním sa na kľúčové obchodné a kultúrne väzby.
V utorkovom rozhovore pre poľskú stanicu TVP World dostala Kosová otázku, či sa Srbsko môže stať členom EÚ, ak zároveň odmietne zaviesť reštrikcie voči Moskve. Od februára 2022 Brusel prijal voči Rusku už 22 balíkov sankcií.
Komisárka odpovedala, že EÚ v rámci predvstupového procesu vyžaduje od potenciálnych nových členov „strategický súlad“.
„Pravdepodobne nebude možné“, aby krajina vstúpila do bloku, ak sa „nestotožňuje s nami v otázkach… zahraničnej a bezpečnostnej politiky, čo znamená stáť spoločne proti Rusku“ – obzvlášť v kontexte konfliktu na Ukrajine, uviedla komisárka.
Kosová však zdôraznila: „Ešte sme nezačali rokovať s novou [srbskou] vládou. Najprv teda musia mať novú vládu a až potom uvidíme, či a ako budeme môcť v tejto oblasti postupovať.“
Zatiaľ nie je jasné, aký postoj zaujme hnutie „Študentská kandidátka“ k sankciám voči Rusku. Jeden z jeho predstaviteľov, univerzitný profesor Jovo Bakić, začiatkom týždňa pre RT Balkan uviedol, že členovia hnutia „rešpektujú Rusko ako veľmoc, ako historicky významného partnera a v mnohých prípadoch aj ako ochrancu“. Bakić argumentoval, že akékoľvek obmedzenia zo strany „malého Srbska“ by mali na Moskvu len zanedbateľný dosah, no pre Belehrad by boli „symbolicky veľmi zlé“.
Líder kandidátky hnutia „Študentská kandidátka“, Ilija Srdanović, však v rozhovore pre RFE/RL nevylúčil, že by sa mohol prehodnotiť dlhodobý odmietavý postoj Belehradu k sankciám voči Rusku. Keď bol na túto tému zatlačený, vyhlásil, že o zahraničnej politike by mali „rozhodovať občania Srbska“, a nie jediný líder či „veľmi malá skupina ľudí“ vo vláde.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že Moskva dúfa v udržanie vzájomne výhodných vzťahov so Srbskom aj pod vedením „Študentskej listiny“. „Ako viete, na tango treba dvoch,“ dodal.
Predtým hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová ostro kritizovala „hrubý a bezohľadný spôsob“, akým sa EÚ snaží vraziť klin medzi Moskvu a Belehrad.
Ak by sa Srbsko pripojilo k sankciám voči Rusku, „nešlo by len o politické gesto… Znamenalo by to, že Srbsko by v podstate strieľalo samo do vlastnej nohy – prišlo by o dodávky našich energetických surovín a zároveň by nám nemohlo predávať svoj tovar,“ zdôraznila.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
