V oficiálnom vyhlásení uviedol inštitút, ktorý nesie jeho meno (JCVI), že Venter skonal v dôsledku nečakaných vedľajších účinkov liečby rakoviny, ktorá mu bola diagnostikovaná len nedávno.
„Jeho práca pomohla definovať modernú genomiku a bola hnacím motorom syntetickej biológie. Vytváraním interdisciplinárnych tímov, podporou odvážnych nápadov a nových metód pomáhal zmenám vo vede a technike a trval na tom, že objavy musia mať skutočný vplyv na svet,“ uvádza sa vo vyhlásení inštitútu.
Venter sa narodil 14. októbra 1946 v Salt Lake City. Služba v poľnej nemocnici amerického námorníctva počas vojny vo Vietname ho motivovala k štúdiu medicíny a neskôr biochémie. V roku 1972 získal bakalársky titul v odbore biochémia, v roku 1975 doktorský titul v odbore fyziológia a farmakológia. Pracoval ako docent a neskôr ako profesor na University at Buffalo.
Počas svojej kariéry založil niekoľko významných inštitúcií a firiem, vrátane Celera Corporation, Inštitútu pre genomický výskum (TIGR) a Human Longevity.
Bol držiteľom mnohých ocenení vrátane prestížnej americkej Národnej medaily za vedu (2008). Časopis Time ho v rokoch 2007 a 2008 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí sveta.
Craig Venter bol kontroverznou postavou pre svoje agresívne presadzovanie komerčných záujmov v genetike. Najviac sa to prejavilo počas pretekov o sekvenovanie ľudského genómu. Kým medzinárodný Human Genome Project (Projekt ľudského genómu) presadzoval voľný prístup k dátam, Venterova firma Celera Genomics plánovala dáta spoplatniť a patentovať vybrané gény.
Venter v tejto súvislosti presadil techniku známu ako náhodné sekvenovanie (shotgun sequencing), čím zásadne urýchlil a zlacnil proces čítania genetického kódu. Jej princíp spočíva v tom, že namiesto pomalého čítania dlhého vlákna DNA vcelku sa genóm „rozbije“ na milióny náhodných kúskov, ktoré sa prečítajú samostatne. Výkonné počítačové algoritmy následne tieto kúsky poskladajú do správneho poradia podľa ich prekrývajúcich sa častí.
Niektorí kritici, ako napríklad britský biológ a nositeľ Nobelovej ceny John Sulston, ktorý sa podieľal na sekvenovaní ľudského genómu, varovali, že Venterova snaha patentovať syntetické organizmy by vytvorila monopol v oblasti genetického inžinierstva a brzdila ďalší výskum.
Jeho vyhlásenia o „stvorení života“ vyvolali odpor náboženských skupín a etikov, ktorí varovali pred rizikami bioterorizmu a narušením hranice medzi živým organizmom a strojom.
Venter bol kritizovaný aj za to, keď priznal, že ním sekvenovaný „univerzálny“ ľudský genóm bol v skutočnosti z veľkej časti jeho vlastný, čím obišiel prísne protokoly anonymity darcov.
V roku 2010 Venterov tím v JCVI oznámil vytvorenie bunky JCVI-syn1.0, čo bol prvý organizmus s genómom kompletne navrhnutým v počítači a následne preneseným do hostiteľskej bunky, čím vznikol funkčný, samoreplikujúci sa organizmus. Tento úspech položil základy pre „programovateľné bunky“, ktoré by v budúcnosti mohli vyrábať biopalivá, lieky alebo pohlcovať oxid uhličitý priamo z atmosféry.
Venter napísal aj dve knihy – autobiografickú A Life Decoded (Dekódovaný život) a druhú s názvom Life at the Speed of Light (Život s rýchlosťou svetla), v ktorej predstavuje svoj názor na prepojenie vedných odborov v modernej dobe. Bol trikrát ženatý a má jedného syna.
Zdroj feed teraz.sk
