Tento blog píšem na podnet kritika z predchádzajúceho článku. Chcel počuť moje výhrady voči volebným pravidlám a návrhy riešenia.
Nám, Slovákom sa v roku 1993 splnil sen bardov histórie. Tretí krát od čias Svätopluka sme získali vlastnú štátnosť. Spolu s nami sa v tomto zriadení ocitli národnostné menšiny, ale aj nostalgickí Čechoslováci. Jedným slovom – z hľadiska vnútornej politiky pre vládu nastali takmer laboratórne podmienky. Na jednej strane „Mať svoj štát znamená život“ na druhej strane Pandorina skrinka. Prečo Pandorina? Lebo ak ju otvorí ktorákoľvek nespokojná súčasť štátu, môže vypustiť lavínu zhubného hnisu. Práve preto, by vládu mali viesť vzdelaní štátnici rešpektujúci zákony vysokej ekonomiky, medzinárodnej diplomacie a nie politickí nominanti.
Po tridsiatich rokoch je Slovenská štátnosť slabá, ekonomika zúfalo závislá, hospodárstvo rozpredané, demografia na dramatickom zostupe, susedia nežičliví. Štát je na trajektórii zhoršovania sociálnych istôt čo celkom prirodzene neprospieva medziľudským vzťahom a už vôbec nie národnej hrdosti.
Ak my, občania tento stav budeme iba konštatovať a devastácia bude pokračovať, štát sa cez zahraničné banky dostane do nútenej správy čím o štátnosť prakticky prídeme. Druhá možnosť je, že si to priznáme. Že nahlas vyslovíme fakt: k tomuto stavu nás od roku 1993 priviedli všetky naše vlády konštituované podľa nevhodného volebného systému a systém zmeníme. Veď to boli systémom zvolené vlády čo zničili školstvo, priemysel, poľnohospodárstvo, atď., boli to naše vlády čo rozpredali strategické podniky, včlenili nás do pochybných paktov, zaviazali nevýhodnými zmluvami a čo je najhoršie, všetko vykonali podľa zákonov, s našim súhlasom vyjadreným vo voľbách.
Ako sa to mohlo stať? Odpoveď je jednoduchá. Spravovanie štátu, prostredníctvom volebných lístkov sme odovzdali našim zástupcom do zákonodarného zboru. Oni následne vytvorili vládu a prostredníctvom delegovanej moci politickými nominantami obsadili všetky rozhodujúce pozície v polícii, na prokuratúrach, v súdnictve. Tým zmenili základný princíp demokratického fungovania štátu. Prakticky zrušili trojdelenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Nahradili ju mocou politického prospech. Strany vznikajú a zanikajú, ale rozhodnutia a zákony, ktoré vykonajú ostávajú. Nakoľko strany nenesú trestnú zodpovednosť všetky škody musíme hradiť my, občania. V dôsledku toho sa sústavne znižujú sociálne istoty a celková životná úroveň obyvateľstva. Štát straty síce rieši pôžičkami, ale príčiny nerieši. Sme v takmer konečnom štádiu pričom o reálnej zmene nikto zodpovedný nehovorí. Naopak, chyby systému spravovania štátu pokračujú.
Ďalšia chyba spravovania štátu spočíva v beztrestnosti ak štatutár poškodí štát, či už sa to zistí hneď, alebo aj o niekoľko rokov. Napríklad, vylúčiť z majetku štátu jedinú rafinériu je rovnaký zločin ako ho odzbrojiť či pozbaviť vlastnej meny. Určite nemusím pripomínať situácie, keď konkrétne osoby v rozhodujúcich pozíciách pripravili štát o majetok a občania ten majetok sanovali, aby ho následne opäť známa osoba predala. Ani tento nedostatok systému zákonodarný zbor neopravil.
Samotné rozdelenie parlamentu je neústavné. Vidia to všetci. Koalícia je odkázaná na hlasovaciu nadpolovičnú väčšinu čím jednak vytvára priestor na vydieranie a korupciu, jednak výraznú časť poslancov odsúdi do menejcenného postavenia. Vyrobí tak skupinu, ktorá nie len môže, ale to aj robí torpéduje systém tvorby a prijímania zákonov. Nikomu to nevyhovuje, ale o účinnej zmene v parlamente ani neuvažujú. Naopak. Obhajujú ho obe strany, lebo dúfajú, že po voľbách budú sami zo situácie ťažiť.
Rokovanie delegantov v súčasnosti : Koalícia prednesie návrh zákona, následne jej väčšina opustí rokovaciu sálu. Opozícia zákon pitve, znevažuje, niekedy aj doplňuje či upravuje, kým nevyčerpá rokovacie časové limity. Pred hlasovaním sa sála naplní. Všetky návrhy opozície koalícia 78 hlasmi odmietne a zákon 78 hlasmi prijme. Zákony, na ktoré koalícia nemá istú koaličnú väčšinu aspoň 76 hlasov posunie na ďalšiu schôdzu. Už tlačí viacej ako 150 zákonov. Potrebujeme viacej dôkazov o nefunkčnosti? To som ešte nerozpitval nedôstojný spôsob získania potrebných hlasov v koalícii.
Posledný zádrhel spravovania štátu leží v štvorročnom volebnom období. Ak sa čírou náhodou podarí vláde obsadiť miesto ministra schopným človekom a ministerstvo začne plniť očakávania, nasledujúca vláda, teda o 4 roky, s overenou pravidelnosťou čo môže zmení. Ešte sa nestalo, že ďalšie voľby zo zostavenia koalície dopadnú rovnako. Naopak. Časť poslancov súčasnej koalície obsadí lavice opozície a nakoľko predchádzajúca opozícia všetky kroky koalície kritizovala, teraz, keď sa z nej stala koalícia, na dôkaz svojej pravdy a moci zruší všetko čo tá predchádzajúca prijala. Urobí to beztrestne a bezohľadne. To je princíp, ktorý má veľký podiel na klesajúcej životnej úrovni občanov Slovenska. Len si spomeňme na zrušenie výstavby diaľnic Dzurindovou vládou.
Zhrnuté a podčiarknuté: systém umožňuje voľbu poslancov bez pravidiel, rozdeliť parlament, zrušiť trojdeliteľnost moci, uzákoniť vlády bez zodpovednosti, ministrov bez odborný vedomostí a praxe a zabezpečil beztrestnosť najvyšších štátnych úradníkov. Nespokojnosť občanov rastie. Čo viac si želať, ak chcete zničiť štát?!
Riešenie: 1. Presne definovať podmienky pre kandidátov, ktorým delegujeme zákonodarnú moc. 2. Miesto sľubu, poslanec pred prijatím kresla zloží prísahu. Jeho zodpovednosť bude rádovo vyššia. 3. Zrušiť rozdelenie parlamentu na koalíciu a opozíciu. Každý poslanec od voličov dostal rovnakú zodpovednosť za prijatý zákon. 4. Zrušiť kluby strán a ponechať iba odborné komisie.
Žiadnemu rokovaniu neprospieva nevraživosť založená na politickej príslušnosti. Ostane viacej času na hľadanie riešení aj na predkladanie argumentov. Hlasovanie sa zaobíde bez paľčekovania a budúci parlament nebude musieť z ješitnosti prerokovávať a rušiť zákony prijaté v predchádzajúcom volebnom období.
Zdroj feed zsi.sk
