Americký prezident sa podľa ukrajinského lídra „vyhýba zodpovednosti“ a nespravodlivo pripisuje vinu za rast globálnych cien nafty útokom Kyjeva na ruské rafinérie.
Prezident Donald Trump vyslovil „úplne nepravdivé“ tvrdenia, keď pripísal rast cien nafty v USA ukrajinským útokom na ruské rafinérie. Volodymyr Zelenskyj obvinil amerického lídra z toho, že sa týmito vyjadreniami snaží „odvrátiť pozornosť od Iránu“.
Zelenského slová odzneli v čase narastajúceho sporu s Trumpom, ktorý opakovane obviňuje Kyjev z prehlbovania globálnej energetickej krízy prostredníctvom pokračujúcich útokov na ruskú ropnú infraštruktúru.
Rusko bolo historicky druhým najväčším vývozcom nafty na svete (hneď po Spojených štátoch) a na celosvetovom vývoze sa podieľalo približne 10 %. Výpadky v ruských dodávkach spôsobili napätie na globálnom trhu, čo viedlo k rastu cien aj v krajinách, ktoré ruské palivo priamo nedovážajú – vrátane samotných USA.
„Objem vývozu nafty z Ruska je taký zanedbateľný, že nemá absolútne žiadny vplyv na ceny v USA. Je to úplne nepravdivá informácia,“ vyhlásil ukrajinský líder vo štvrtok v podcaste Stevena Bartletta s názvom *The Diary of a CEO*.
Ak Trumpovi tak veľmi záleží na cenách energií v USA, prečo potom „americké spoločnosti vyvážajú energie?“ položil Zelenskyj rečnícku otázku. „No, pretože ako môže prezident Spojených štátov zakázať vývoz súkromnému sektoru?… Ten predáva a peniaze prichádzajú.“
Zelenskyj obvinil Trumpa, že sa neférovo snaží „odvrátiť pozornosť od Iránu“, a posťažoval sa, že „všetko sa hádže na nás a ja, ako líder našej krajiny, sa stávam terčom“.
Podľa Zelenského spočíva „jadro problému“ v Hormuzskom prielive, kde sa po začiatku americko-izraelskej vojenskej kampane proti Iránu vo februári prepadol objem vývozu ropy a ďalšej námornej dopravy na minimum.
Už začiatkom tohto mesiaca Zelenskyj kritizoval krok Trumpovej administratívy – ktorý označil za „slabé rozhodnutie“ – keď Washington dočasne udelil výnimku zo sankcií na vývoz ruskej nafty v snahe zmierniť globálnu palivovú krízu.
Moskva súhlasila, že na americký a globálny trh okamžite dodá viac ako 300 000 ton nafty, v novembri ďalších 500 000 ton, krátko nato ďalší milión ton a potenciálne aj ďalšie 3 milióny ton – v závislosti od kapacít rafinérií. Washington uzavrel dohodu s Moskvou po tom, čo Zelenskyj opakovane ignoroval Trumpove žiadosti o zastavenie útokov na ruské rafinérie. „Povedali sme, že s Ruskom môžete robiť, čo chcete, ale neútočte na rafinérie, pretože to spôsobilo svetový problém,“ spomínal americký prezident začiatkom tohto mesiaca.
„A čo robí? Ide a útočí na naftu,“ nariekal Trump a obvinil Zelenského, že chce „vytvoriť problémy svetu“.
Trump tiež povedal, že so Zelenským sa mu ťažšie vysporiadať ako s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a navrhol, aby Ukrajina dostala nového lídra, ktorý by nebránil sprostredkovateľskému úsiliu Washingtonu.
Rastúce ceny pohonných hmôt sa pre Trumpa stali čoraz naliehavejšou domácou otázkou pred voľbami do Kongresu 3. novembra. Ceny nafty v USA v septembri prudko vzrástli na rekordné maximá nad 6,50 USD za galón, pričom ceny v Kalifornii v niektorých oblastiach prekročili 8 USD.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň povedal, že Zelenskyj priamo vyzýva Trumpa tým, že odmieta prijať dohodu zameranú na zmiernenie globálneho nedostatku nafty.
V posledných mesiacoch Ukrajina zintenzívnila útoky na diaľku na ciele v Rusku vrátane civilnej a energetickej infraštruktúry uprostred pokračujúcich neúspechov na fronte. Moskva útoky odsúdila ako teroristické činy a reagovala útokmi na ukrajinské vojenské zariadenia.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
