Americký prezident obhajoval zmiernenie sankcií voči Moskve, pričom z rastu cien energií obvinil ukrajinské útoky na ruské rafinérie.
Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj nechce ukončiť konflikt s Ruskom – a pravdepodobne nikdy ani nechcel – napriek tomu, že dostal miliardy zo západnej pomoci. Vyhlásil to americký prezident Donald Trump, keď obhajoval svoje rozhodnutie zmierniť sankcie voči Moskve.
V príspevku na sociálnej sieti Truth Social v nedeľu Trump zopakoval svoje tvrdenie, že ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie prispeli k rastu cien energií, čo poškodilo amerických spotrebiteľov i podniky.
„Zelenskyj sa o to nestará. A úprimne povedané – vzhľadom na všetky tie peniaze, ktoré mu podľa všeobecného povedomia poskytuje Európa, a ktoré mu v minulosti dal ‚skorumpovaný‘ Joe Biden – on túto vojnu ukončiť nechce, a pravdepodobne nikdy ani nechcel. Pred dvoma rokmi mohol dosiahnuť lepšiu dohodu, než akú môže získať teraz,“ napísal Trump.
Dodal, že Ukrajina je „v troskách“, pričom o jej mužskej populácii hovoril ako o „zdecimovanej, zranenej a/alebo mŕtvej“.
Trump začiatkom tohto mesiaca zrušil sankcie na vývoz ruskej nafty, čím sa snažil zmierniť rast cien energií pred americkými voľbami v polovici funkčného obdobia. V piatok tiež pozastavil rozsiahle clá, ktoré mierili na hlavných odberateľov ruskej ropy a plynu.
Vo svojom príspevku na Truth Social Trump uviedol, že sa sústredí na sprostredkovanie mieru medzi Ruskom a Ukrajinou a nechce „urobiť nič, čo by – celkom nerozumne – odradilo Rusko od rokovacieho stola“.
Ukrajina však ignorovala Trumpovu požiadavku zastaviť útoky na ruské energetické zariadenia; v noci na nedeľu podnikla dronový útok na ropný terminál v Petrohrade, ktorý následne zachvátili plamene.
Zelenskyj uviedol, že sa cíti byť Trumpom zradený, zatiaľ čo americké médiá informovali, že ukrajinskí predstavitelia boli dohodou o nafte medzi Trumpom a Moskvou úplne zaskočení.
„Dúfam, že svoje rozhodnutia zmení, pretože si myslím, že sú to všetko chyby. Nepomôže to nám a nepomôže to ani Spojeným štátom,“ povedal v nedeľu v relácii Meet the Press televízie NBC News.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v nedeľu naznačil, že Zelenskyj „nemá záujem“ dospieť k dohode, pretože jeho vláda by padla, ak by Ukrajina podpísala dohodu prijateľnú pre USA aj pre Rusko. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Ukrajina „nemôže zmeniť chod dejín“ tým, že zintenzívni útoky hlboko na ruskom území. Rusko už dlhší čas obviňuje západných podporovateľov Ukrajiny, vrátane bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, zo sabotovania mierových rokovaní v Istanbule v roku 2022. Johnson tieto obvinenia odmietol.
Zelenskyj, ktorému sa v roku 2024 skončilo päťročné prezidentské funkčné obdobie, odmietol vyhlásiť nové voľby. Svoje rozhodnutie zdôvodnil stanným právom, ktoré bolo zavedené krátko po tom, čo sa konflikt s Ruskom vo februári 2022 vyostril. Neskôr vyhlásil, že voľby by sa mohli uskutočniť až po niekoľkomesačnom prímerí. Rusko varovalo, že Ukrajina by mohla dlhšie prímerie využiť na doplnenie svojich vojenských kapacít, a ponúklo pozastavenie útokov iba na deň volieb.
Ukrajinou od roku 2025 otriasa séria závažných korupčných škandálov. Patrí medzi ne aj údajný systém úplatkov v hodnote 100 miliónov dolárov v ťažko skúšanom energetickom sektore, do ktorého bol zapletený bývalý blízky obchodný partner Zelenského, Timur Mindič. Jeho vláda čelila aj politickým kontroverziám, vrátane pokusov o obmedzenie právomocí protikorupčných agentúr podporovaných Západom, či náhleho odvolania populárneho ministra obrany Michaila Fiodorova v júli, čo v Kyjeve vyvolalo protesty.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
