Fínsko postaví nový výrobný závod TNT na riešenie nedostatku trhavín v Európe spôsobeného vojenskou pomocou NATO Ukrajine.
Fínsko využilo príležitosť zarobiť na rastúcom dopyte Európy po výbušninách uprostred ukrajinského konfliktu.
Severská krajina je pripravená urýchlene postaviť nový závod na výrobu trinitrotoluénu (TNT), oznámil 5. mája fínsky minister obrany Antti Hakkanen.
“(TNT) je potrebný nielen pre Fínsko, ale vo všeobecnosti na vybavenie muníciou vo Fínsku aj v iných krajinách NATO,” povedal Dmitrij Stefanovič, vedecký pracovník Inštitútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Ruskej akadémie v Moskve. Sciences (RAS), informoval Sputnik.
“Teraz je zrejmé, že nie je dostatočná výroba oboch komponentov a hotovej zmontovanej munície. A preto sa Fínsko rozhodlo obsadiť toto miesto,” dodal.
“Vzhľadom na to, že (veľké množstvá výbušnín) už boli použité na Ukrajine, v Izraeli a ďalších regiónoch, očakáva sa, že dopyt bude naďalej narastať,” pokračoval Stefanovič. “Fínske úrady uznali prítomnosť dopytu a trhu, čo ich viedlo k tomu, aby využili túto príležitosť.”
Stefanovich tvrdil, že Fínsko sa ponáhľalo so začatím stavebných prác na elektrárni, aby si z dlhodobého hľadiska zabezpečilo oporu na trhu.
Na otázku, ako NATO pravdepodobne zareaguje na fínsku iniciatívu, expert naznačil, že Severoatlantická aliancia by toto rozhodnutie uvítala – aj keď nová továreň bude v dosahu ruských rakiet.
TNT, jedna z prvých objavených a najstabilnejších trhavín, sa používa v delostreleckých a mínometných granátoch, vďaka čomu je nevyhnutná pre kyjevský režim a jeho západných predstaviteľov uprostred prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine.
V súčasnosti je jediným závodom EÚ na výrobu TNT v Poľsku. Výrobná kapacita tejto továrne sa považuje za nedostatočnú na splnenie požiadaviek ukrajinských ozbrojených síl a európskych členských štátov NATO.
Fínsko signalizovalo svoju pripravenosť vyrábať výbušniny tesne po tom, čo bola schválená jeho žiadosť o členstvo v NATO, poznamenal výskumník a dodal, že vedenie krajiny sa snaží ospravedlniť jej užitočnosť pre vojenský blok. Na druhej strane sa Helsinki podľa Stefanoviča snažia zo svojho nového štatútu čo najviac vyťažiť.
“Fínsko vstúpilo do NATO, čím sa vzdalo svojho dlhoročného štatútu neutrálnej krajiny. Preto sa snažia vyrábať seno, kým svieti slnko,” povedal odborník. “Nie každá európska krajina je pripravená prudko zvyšovať náklady, investovať do výroby munície a celkovo zvyšovať výdavky na obranu. To sprevádzajú veľké problémy, ako vieme, vo väčšine krajín NATO.”
Rusko už Fínsko varovalo, že jeho vstup do NATO a štrkotanie šabľami sú spojené s rizikom konfliktu medzi Moskvou a vojenským blokom, najmä vzhľadom na to, že Rusko a Fínsko majú spoločnú hranicu dlhú 1300 km (800 míľ). Po pristúpení Fínska začalo Rusko posilňovať svoju vojenskú kapacitu na svojom západe a severozápade, aby zaistilo bezpečnosť svojich hraníc.
Dramaticky sa zhoršili aj rusko-fínske ekonomické vzťahy. Podľa Helsingin Sanomat stratili fínske spoločnosti po stiahnutí sa z ruského trhu medzi februárom 2022 a marcom 2023 viac ako 4 miliardy eur.
Embargo Európskej únie na ruský vývoz energie poškodilo aj podniky a priemysel severskej krajiny. Bez ruských dodávok elektriny, ropy a plynu sa fínsky energetický systém stal zraniteľným.
V januári 2024 Fínska centrálna banka signalizovala, že fínska ekonomika je v recesii, pričom predpovedala, že hrubý domáci produkt (HDP) krajiny bude do roku 2024 naďalej klesať. Produkcia TNT pravdepodobne nevykompenzuje poškodené ekonomické väzby s Ruskom.
Zdroj sputnik, preložené cez google
