V rámci konsolidácie parlament zrušil 8. máj v tomto roku ako deň pracovného pokoja, no sviatkom zostal. Zamestnanci by tak mali počas neho pracovať, no zároveň majú mať nárok na príplatok. Prístupy firiem a inštitúcií sa výrazne líšia podľa sektora aj typu prevádzky, no viaceré sa zhodli, že aktuálne nastavenie je neprehľadné a prenáša dodatočné bremeno na firmy.
V bankovom sektore sa prístupy líšia aj v rámci jedného odvetvia. Najvýraznejší odklon od štandardného režimu zvolila Slovenská sporiteľňa, ktorá sa rozhodla vyhlásiť 8. máj za nebankový deň. Pobočky zostanú zatvorené a zamestnanci dostanú voľno, pričom služby zabezpečí digitálne. „Vlani v novembri sme si overili, že aj v takomto režime vieme zabezpečiť plnohodnotný servis pre klientov, preto veríme, že aj tentoraz všetko prebehne k ich plnej spokojnosti,“ objasnila hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková. Podobný prístup zvolila aj ČSOB, ktorá poskytne zamestnancom pracovné voľno nad rámec dovolenky.
Kombinované riešenie zavádza Tatra banka, ktorá ponechá deň ako štandardný pracovný, no zamestnancom dá možnosť voľby. Tí, ktorí prídu do práce, dostanú 100-percentný príplatok, ostatní si môžu zobrať voľno bez čerpania dovolenky. „Každý si tak môže vybrať riešenie, ktoré viac vyhovuje jeho personálnym preferenciám,“ uviedla hovorkyňa Tatra banky Simona Miklošovičová.
Organizácie s nepretržitou alebo verejnou prevádzkou budú fungovať bez zásadných zmien. Slovenská pošta aj organizačné zložky Ministerstva vnútra (MV) SR potvrdili, že 8. mája budú pracovať v štandardnom režime. Zaujímavosťou je, že aj štátne podniky, ktoré nepracujú v nepretržitej prevádzke budú pracovať v režime bežného pracovného dňa. Štátny podnik Lesy SR napríklad neplánuje plošne nariaďovať dovolenky a nastaví režim práce podľa legislatívy, pričom zamestnanci môžu čerpať dovolenku individuálne.
Samosprávy sa na nový režim pripravujú individuálne. Veľa z nich sa rozhodlo, že pôjdu cestou plateného voľna, ale zvolené riešenia sa budú líšiť najmä podľa typu organizácií a rozhodnutí ich zriaďovateľov. Jeden z konkrétnych prípadov je bratislavský magistrát. Ten 8. mája udelí mimoriadne pracovné voľno, ktoré sa bude týkať všetkých zamestnancov magistrátu s výnimkou prevádzok, kde je nevyhnutné zabezpečiť výkon služieb.
S veľmi podobným riešením prišiel aj štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Ten takisto poskytne zamestnancom mimoriadne pracovné voľno, ktoré sa však nebude týkať pracovníkov zákazníckych centier či kontaktného centra, kde musí byť zabezpečená prevádzka.
Rozdielne prístupy podľa zamestnávateľských zväzov odrážajú najmä charakter jednotlivých odvetví. Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) upozornila, že v priemysle bude situácia veľmi nejednotná, keďže mnohé podniky fungujú v nepretržitej prevádzke. Veľké priemyselné firmy preto pravdepodobne zachovajú výrobu aj počas 8. mája a zamestnancom vyplatia zákonné príplatky. Menšie podniky s flexibilnejším režimom podľa APZD môžu pristúpiť napríklad k čerpaniu dovoleniek.
Nejednotný prístup firiem očakáva aj Klub 500. Zhoduje sa s APZD, že veľké priemyselné podniky budú pravdepodobne fungovať v štandardnom režime, pričom zohľadnia sviatočný charakter najmä vo forme príplatkov. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR predpokladá, že firmy si vyberú také riešenie, ktoré im spôsobí čo najmenšie ekonomické škody.
Viacerí zamestnávatelia aj samosprávy upozornili na širšie problémy, ktoré táto legislatívna úprava priniesla. Generálny sekretár APZD Andrej Lasz zdôraznil, že aj takáto neštandardná situácia ničí konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a znižuje predvídateľnosť podnikateľského prostredia. „Všetky tieto náklady vstupujú do cien výroby. Aj to je potom jeden z dôvodov, prečo sa Slovensku v poslednom období nedarí získavať nové modely a výrobné programy. Dôsledkom je viditeľné spomaľovanie ekonomiky,“ dodal.
Samosprávne združenia sa takisto zhodujú, že z pohľadu financovania je to dodatočná záťaž pre rozpočty. Predbežne odhadli, že dodatočné náklady môžu pri oboch sviatkoch dosiahnuť približne osem miliónov eur za všetky samosprávne kraje a ich organizácie.
Zdroj feed teraz.sk
