Bez dlhých úvodov, a mám na háku kto si čo o tom a o mne pomyslí: V roku 1989 som na Námestí SNP v Bratislave bol od sedemnásteho každý večer. Mal som vtedy zrelých 36 rokov.
Nielen to, ja som bol už 16. novembra večer aj na vtedajšom Gottwaldovom námestí – na ploche medzi dvomi vysokými školami a Úradom vlády – lebo sme aj s bývalým spolužiakom z univerzity zachytili správu, že bratislavskí študenti plánujú pokojný protestný pochod Bratislavou. Išiel som tou večernou Bratislavou pozdĺž ich sprievodu – oni po chodníku, ja po ceste – až dolu na Šafárikovo námestie. Boli ich stovky, boli ich tam tisíce….. nik im v tom protestnom pochode nebránil. Prišli pokojne protestovať ešte o celý jeden deň skôr, ako sa sedemnásteho udial ten protest v Prahe.
Bol som tam potom každý nasledujú večer na tom historickom Námestí SNP a dosť som pri tom riskoval. V tom čase som totiž maródoval s končiacou chrípkou a bolo by zle, ak by ma na detailnom zábere kamier bolo vidieť v televízii a spoznal by ma niekto z práce na Generálnom riaditeľstve Inžinierske staviteľstvo, keďže som bol vypísaný na PN a mal som ležať v posteli. Neležal som – kvôli teplote som v tom mimoriadne studenom počasí, keď fúkal chladný severný vietor a drobne snežilo, mal na sebe až dve vetrovky, šál a čiapku. Aj teraz maródujem, ako na potvoru ja vždy v novembri maróduje s nejakou virózou, rovnako ako aj neskôr koncom februára alebo v marci. Dve chrípky za zimu, to je moja štandardná kvóta.
Kadekto, kto má dnes 36 alebo 37 rokov ako som mal vtedy ja, tam byť nemohol, lebo ešte nežil. Napríklad taký šéf zboru poradcov premiéra a dravá šťuka Erik Kaliňák, aby som po názorné príklady nechodil ďaleko, tam byť nemohol lebo sa narodil až o dva roky neskôr, a súčasný vedúci Úradu vlády Juraj Gedra mal iba štyri roky a ako malého štopľa ho sotva zaujímalo čosi iné ako hračkárske autíčka. Ja som tam ale bol a to je fakt, ku ktorému sa tu verejne hlásim.
Zajtra ale na bratislavské protestné zhromaždenie opozície, vedenej jej lídrom Šimečkom, nepôjdem. Lebo nie za to som tam v roku 1989 v mraze bol, aby sa tu ktosi arogantne rozdrapoval a primitívne štval proti demokraticky zvolenej vláde pod rúškom akéhosi nezmyselného boja za progresivistickú verziu demokracie a nebezpečnú karikatúru slobody. Nota bene niekto, koho rodina sa s pohŕdaním díva na Slovákov ako na zbabelý národ bez dejín a vysmieva sa dokonca ešte aj zo Slovenčiny. Nie, tam moje miesto zajtra nie je a nikdy nebude! V novembri osemdesiatdeväť som tam nebol preto, aby dnes namiesto RVHP diktovala ako tu máme žiť Európska komisia na čele s Leyenevou, Callasovou a Merzom, lebo my sme sa bohužiaľ ako blázni okamžite hrnuli z jedného hospodárskeho zväzku štátov do druhého opačného a Waršavskú zmluvu sme vymenili za výbojné NATO. Okrem toho nebudem zajtra na námestí SNP aj preto, lebo ja som bol v nasledujúcich mesiacoch a rokoch aktívnym podporovateľom oprávnenej myšlienky samostatného a zvrchovaného Slovenska ako suverénnej nezávislej republiky, čo ste ani jeden z vás neboli. Nehrajte nám tu smiešne divadlo! Viem kto ste, čo ste zač a o čo vám ide!
Čo by mi tam zajtra mali čo povedať takí verbálne agresívni radikalisti ako Šimečka, Grohling, Šeliga, Naď, Hlina, Kolíková alebo Čaučík z KDH, ktoré sa bránilo samostatnému Slovensku ako čert svätenej vode, nech dnes Ján Čarnogurský rozpráva čo chce, ale taká je pravda, a to isté platí aj o slávnej dynastii Šimečkovcov. Naď so svojimi grátis stíhačkami pre Ukrajinu nestojí ani za zmienku. Ak majú toto byť demokrati, čo chcú od budúceho roka tomuto národu vládnuť, tak zbohom Slovensko. Nie za mojej služby!
Mimochodom, rozdrapujú sa vo svojej smiešnej sebastrednej nepríčetnosti nad ostatnými akoby bol november 1989 výsostne len a len ich sprivatizovaným dielom. Vysmievajú sa z Fica, že pre nich je vraj len akýmsi birmovaným komunistom.
Zdroj telegram
