Irak a Sýria vstúpili do prípravnej fázy obnovy ropovodu Kirkúk-Baniyas. V súčasnosti prebiehajú technické, ekonomické a finančné štúdie spolu s posúdením stavu ropovodu a súvisiacich zariadení, uviedla pre médiá štátna sýrska ropná spoločnosť.
Spoločnosť uviedla, že fázu otvorili dve memorandá o porozumení, jedno medzi irackou a sýrskou stranou a druhé s koalíciou medzinárodných spoločností. Americká firma Chevron bude prostredníctvom medzinárodného konzorcia riadiť technické a finančné aspekty obnovy.
Úrady v oboch krajinách koordinujú pohyb dopravy cez hraničné priechody a technické a bezpečnostné postupy, uviedla spoločnosť. Pokiaľ ide o cisternovú dopravu, počet kamiónov, ktoré denne prechádzajú z Iraku do Sýrie cez oficiálne priechody, sa líši v závislosti od zmluvných objemov, prevádzkových potrieb a logistických podmienok a v súčasnosti nie je možné poskytnúť presné číslo.
Stav a náklady
Rovodovod vedie z Kirkúku, provincie bohatej na ropu v severnom Iraku, do Baniyas, prístavu na sýrskom pobreží Stredozemného mora, a je mimo prevádzky od poškodenia počas invázie USA do Iraku v roku 2003. Veľké úseky sa v priebehu rokov zhoršili, čo si vyžaduje komplexné technické posúdenie a výmenu mnohých komponentov, hoci existujúca trasa by sa s úpravami mohla zachovať, povedal médiám sýrsky ekonomický výskumník Ziad Arbash.
Dodal, že náklady na obnovu sa odhadujú na 6 až 8 miliárd dolárov, pričom ako dôvod uviedol rast cien stavebných materiálov a ropných zariadení spolu s ťažkými ekonomickými podmienkami v oboch krajinách. „Financovanie prostredníctvom medzinárodných partnerstiev, bezpečnostné záruky proti sabotáži a dlhodobé exportné zmluvy sú hlavnými podmienkami úspechu projektu,“ povedal.
Po uvedení do prevádzky by ropovod mal podľa amerického ministerstva zahraničných vecí počiatočnú kapacitu až dva milióny barelov denne, čím by sa iracká ropa opäť prepojila s exportnými trhmi cez Stredozemné more. Približne 95 percent irackého exportu ropy v súčasnosti prechádza cez Hormuzský prieliv, vodnú cestu pri ústí Perzského zálivu.
Predpokladané výnosy
Arbash uviedol, že poplatky za tranzit by Sýrii generovali ročné príjmy vo výške 150 až 200 miliónov dolárov, čo by poskytlo trvalý zdroj príjmov pre verejnú pokladnicu. Povedal, že ďalšie očakávané zisky zahŕňajú dodávky ropy za nižšie ceny na podporu domáceho energetického sektora a na stimuláciu projektov obnovy, najmä ak sa na sýrskom pobreží postaví rafinéria, ktorá by uspokojila miestny dopyt po rafinovaných produktoch, pričom prebytok by bol k dispozícii na export do Libanonu.
Z dlhodobého hľadiska by podľa Arbasha príjmy mohli prispieť k rozvoju sýrskych prístavov a modernizácii infraštruktúry spojenej s energetickým a dopravným sektorom. Ako sektory, ktoré z toho pravdepodobne najviac profitujú, označil rafinériu a energetiku, logistiku a dopravu a stavebníctvo, spolu s podpornými službami.
Projekt by vytvoril priame pracovné miesta v prevádzke a údržbe a nepriame pracovné miesta v službách s potenciálom prilákať nové zahraničné investície po zrušení sankcií voči sýrskemu ministerstvu ropného priemyslu v júli minulého roka. „Plynovod by mohol slúžiť ako východiskový bod pre budúce energetické projekty vrátane plynovodov na prepravu zemného plynu, čím by sa posilnila úloha Sýrie ako regionálneho centra pre energiu a súvisiacu logistiku.“
Sýrska ropná spoločnosť uviedla, že práce sa presunú k výkonným dohodám po dokončení súčasných štúdií, pričom harmonogram stanovia spoločne zúčastnené strany.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
