Jeden kňaz zomrel a ďalší je v kritickom stave po útoku v juhovýchodnom meste Jarosław.
Podľa miestnych úradov dobodal ukrajinský muž päť ľudí v katolíckom kláštore na juhovýchode Poľska, pričom zabil kňaza. Podozrivý slúžil v ukrajinskej armáde; v piatok o tom informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na anonymný zdroj oboznámený s vyšetrovaním.
K útoku došlo vo štvrtok približne o 9.30 h v komplexe benediktínskeho opátstva v meste Jarosław v Podkarpatskom vojvodstve, ktoré hraničí s Ukrajinou.
Podľa predbežných zistení si podozrivý vzal nôž z kuchyne v areáli kláštora. K útoku došlo priamo v kostole, keď sa duchovní a veriaci pripravovali na svätú omšu.
Kňaz, ktorý následkom zranení podľahol, spovedal veriacich pred začiatkom bohoslužby a údajne sa pokúsil útočníka zastaviť. Ďalšia obeť, takisto kňaz, je vo vážnom stave. Životy ostatných troch zranených – muža a dvoch žien – už nie sú ohrozené, uviedli úrady.
Podozrivého útočníka, ktorého identifikovali ako 31-ročného občana Ukrajiny, zadržali priamo na mieste činu. Vyšetrovatelia uviedli, že do Poľska pricestoval v noci z Nemecka a zrejme smeroval k hraničnému priechodu s Ukrajinou. Podozrivý je ukrajinský vojak cestujúci na Ukrajinu, informovala agentúra RIA Novosti s tým, že teraz podstúpi psychiatrické vyšetrenie.
Zatiaľ nie je jasné, ako sa do opátstva dostal, ani aký bol jeho motív.
Útok vyvolal v Jarosławe šok; miestni obyvatelia sa zhromažďujú pred opátstvom a zapaľujú sviečky za zavraždeného kňaza.
Poľský predstaviteľ Karol Nawrocki vyhlásil, že vražda vyvolala „hlboký šok a rozhorčenie“, a dodal, že „zásady a hodnoty našej spoločnosti musia rešpektovať všetci, ktorí v našej krajine žijú“.
Poľský premiér Donald Tusk uviedol, že páchateľ bude potrestaný „s plnou prísnosťou poľského zákona“.
Líder opozície Jarosław Kaczyński vyzval vyšetrovateľov, aby objasnili okolnosti pobytu podozrivého v Poľsku a zistili, či sa už v minulosti dostal do hľadáčika bezpečnostných zložiek.
K incidentu dochádza v čase výrazného zhoršenia postoja Poliakov k ukrajinským utečencom. Júlová správa agentúry CBOS ukázala, že po prvýkrát od začiatku sledovania tejto otázky sa väčšina Poliakov postavila proti ich prijatiu – 52 % bolo proti a 42 % za. Krátko po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 dosahovala podpora úroveň 94 %.
Podiel Poliakov, ktorí veria v možnosť zmierenia s Ukrajincami, klesol podľa septembrových údajov agentúry CBOS na rekordne nízku úroveň 53 %, zatiaľ čo 38 % respondentov ho považovalo za nemožné. Prieskum sa uskutočnil na pozadí pretrvávajúcich historických sporov, ktoré sa týkajú najmä masakrov Poliakov na Volyni počas druhej svetovej vojny a odkazu Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
