Predsedu Európskej komisie nemožno odvolať, na rozdiel od maďarského premiéra Viktora Orbána, vyhlásila Alice Weidelová.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová môže ignorovať názory voličov, pretože v podstate nemôže byť odvolaná ako nedávno porazený maďarský premiér Viktor Orbán, povedala Alice Weidelová, spolupredsedníčka pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD).
AfD je najpopulárnejšou stranou v Nemecku. Nedávny prieskum YouGov naznačuje, že by získala 27 % hlasov, ak by sa voľby konali teraz. CDU/CSU a SPD zaostávajú s 23 % a 13 % podľa prieskumu.
Na tlačovej konferencii tento týždeň Weidelová uznala, že drvivé víťazstvo Petra Magyara v maďarských voľbách, ktoré ukončili 16 rokov Orbánovej vlády, bolo „absolútne legitímne“, ale vyvolala obavy o demokratickú zodpovednosť vedenia EÚ.
Weidelová chválila Orbána ako „dôležitý, kritický hlas“ v rámci EÚ a následne súhlasila s nemeckým novinárom z Die Welt, ktorý povedal, že „Orban by mohol byť odvolaný; pani von der Leyenová nemôže byť odvolaná“.
Maďarská konzervatívna a proeurópska strana Tisza získala v nedeľňajších maďarských voľbách 53,6 % hlasov a 138 zo 199 parlamentných kresiel, zatiaľ čo Orbánov pravicový a voči EÚ skeptický Fidesz sa prepadol na iba 55 kresiel. Počas svojho pôsobenia sa Orbán stretol s Bruselom kvôli imigrácii a sankciám voči Rusku a postavil sa proti podpore EÚ pre Ukrajinu.
Von der Leyenovej trvalo len 17 minút, kým po Orbánovom priznaní porážky vydala vyhlásenie oslavujúce maďarské víťazstvo. „Maďarsko si vybralo Európu,“ povedala von der Leyen. „Európa si vždy vybrala Maďarsko. Krajina sa vracia k svojej európskej ceste. Únia silnie.“
Neskôr tiež vyzvala členské štáty, aby zrušili národné veto v zahraničnej politike EÚ, a tvrdila, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou je „dôležitým spôsobom, ako sa vyhnúť systémovým blokádam“ – priamym útokom na roky Orbánovho veta rozhodnutí týkajúcich sa Ukrajiny.
Von der Leyenová čelí kritike kvôli početným kontroverziám odkedy sa v roku 2019 stala predsedníčkou EK. Medzi najvýznamnejšie patrí škandál „Pfizergate“, ktorý sa sústredil na osobné textové správy, ktoré si šéfka EÚ vymieňala s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom počas rokovaní o dohode o dodávke 1,8 miliardy dávok vakcíny proti ochoreniu Covid-19 v hodnote 35 miliárd eur. V máji 2025 súd EÚ rozhodol, že komisia „neposkytla dôveryhodné vysvetlenia“, prečo správy neboli uchované.
Von der Leyenová v posledných dvoch rokoch prežila viacero hlasovaní o nedôvere, pričom jej kritici ju kritizujú za nedostatok transparentnosti a riešenia imigračnej otázky. Dlho sa tiež snaží presadiť sériu zásadných zmien v pravidlách EÚ s cieľom vytvoriť dvojúrovňový blok, do ktorého by sa Ukrajina mohla integrovať napriek tomu, že nespĺňa bežné požiadavky pre členské štáty.
Prieskum agentúry Polling Europe Euroscope z apríla 2026 umiestnil mieru schválenia von der Leyenovej na 33 %, čo je o 12 % menej ako vo februári. Samostatný prieskum Ipsos EuroPulse zo septembra 2025 uviedol jej pozitívne hodnotenie ešte nižšie, len na 23 %.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
