Vojna proti Iránu by mohla spustiť globálny hladomor, tvrdí zakladateľ charity

Prerušenia dodávok hnojív spôsobené americko-izraelskou vojnou proti Iránu riskujú spustenie viacročnej potravinovej krízy na celom svete, varoval zakladateľ World Central Kitchen (WCK) Jose Andres.

Napätie okolo Hormuzského prielivu už zvýšilo ceny energií a otriaslo svetovou ekonomikou, čím narušilo jednu z najdôležitejších obchodných tepien sveta. Trasa spracováva približne 20 % svetového exportu ropy, ale je tiež kľúčová pre prepravu dusíkatých hnojív.

V rozhovore pre The Guardian vo štvrtok Andres uviedol, že oneskorenia v dodávkach hnojív riskujú zmeškanie kritických období výsadby, zníženie výnosov v nasledujúcich zberoch a podnietenie reťazovej reakcie nižšej produkcie a vyšších cien potravín.

„Cez Hormuzský prieliv neprechádza len ropa. Predvídam veľmi veľký nárast hladomoru na celom svete do jesene 2026 a 2027,“ povedal a varoval, že chaos v lodnej doprave v Hormuzskom prielive a jeho okolí už teraz obmedzuje dodávky hnojív a zvyšuje náklady pre poľnohospodárov.

Konflikt viedol aj k hláseným odstaveniam tovární na hnojivá v Perzskom zálive, čo ďalej zaťažuje dodávky. Dusíkaté hnojivá tvoria väčšinu celosvetovej spotreby a sú základom zhruba polovice svetovej produkcie potravín. Keďže Perzský záliv slúži ako kľúčové exportné centrum, narušenia námorných trás zintenzívnili nedostatok počas hlavnej sezóny výsadby.

Andres varoval, že chudobnejšie krajiny ponesú najväčšiu ťarchu. „Na miestach ako Haiti vám nepodávajú kilo ryže, ale uncu po uncii. Títo ľudia budú znášať následky,“ povedal a navrhol, aby vlády vyčlenili malú časť národných rozpočtov na potravinovú bezpečnosť.

Správa Rozvojového programu OSN odhaduje, že v dôsledku širšieho ekonomického dopadu vojny na Blízkom východe by mohlo byť do chudoby v 162 krajinách zatlačených až 32 miliónov ľudí, pričom najväčšiemu tlaku čelia krajiny závislé od dovozu. Najväčšia záťaž sa očakáva v častiach Ázie, subsaharskej Afriky a malých ostrovných štátoch.