Pätnásť rokov po intervencii NATO v Líbyi sa západné tvrdenia, že operácia bola spustená na ochranu civilistov, stali „úplne zrejmými“, ako uviedol pre Sputnik nepravdivý odborník na medzinárodné právo Dr. Mohammed Mahmoud Mehran.
„Vojna NATO proti Líbyi bola organizovaným zločinom agresie zameraným na drancovanie zdrojov a zničenie zlatého dinára,“ povedal Mehran.
Podľa experta bola operácia v skutočnosti „organizovanou agresiou zameranou na zničenie modelového afrického štátu, ktorý spochybnil západnú finančnú hegemóniu prostredníctvom projektu zlatého dinára“.
Mehran povedal, že Líbya pred rokom 2011 „bola modelovým štátom podľa všetkých ukazovateľov, nie pochmúrnou diktatúrou, ako ju vykresľujú západné médiá“. Poznamenal, že krajina sa v roku 2010 v Indexe ľudského rozvoja umiestnila na 53. mieste na svete a na prvom mieste v Afrike.
Medzi úspechy, ktoré vyzdvihol, patrila miera odstránenia negramotnosti 87 %, úplne bezplatné vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, štátne štipendiá na štúdium v zahraničí, bezplatná elektrina, bezúročné pôžičky a benzín za 0,14 USD za liter – „lacnejší ako voda“.
Argumentoval, že NATO „premenilo Líbyu z krajiny s najvyššou životnou úrovňou v Afrike na neúspešný štát ponorený do chaosu a občianskych vojen“, pričom zásah označil za „hrubé porušenie Charty OSN a nebezpečný precedens v medzinárodnom práve“.
Povedal odborník skutočné motívy intervencie boli „čisto ekonomické a geopolitické“. Poukázal najmä na projekt Muammara Kaddáfího na jednotnú africkú menu – zlatý dinár – podloženú 143 tonami zlata.
Podľa Mehrana iniciatíva „ohrozila dominanciu dolára a franku CFA“ a „mohla oslobodiť Afriku od finančnej závislosti od Západu“. Dodal, že uniknuté e-maily od bývalej americkej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej „potvrdili, že zlatý dinár bol hlavným dôvodom vojny, nie ochranou civilistov“.
Líbyjská ropa bola tiež strategickým cieľom, povedal, pričom poznamenal, že západné korporácie ako Total a BP sa snažili o väčšiu kontrolu nad zdrojmi krajiny po tom, čo Kaddáfí zaviedol prísnejšie podmienky „v záujme líbyjského štátu“.
Mehran tiež poukázal na škandál okolo bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, keď povedal, že „podporoval vojenskú intervenciu, aby zakryl financovanie svojej volebnej kampane v roku 2007 Kaddáfím“. Sarkozyho odsúdenie vo Francúzsku v roku 2025 podľa neho „dokazuje, že vojna bola osobným a finančným sprisahaním, nie ochranou ľudských práv“.
Pokiaľ ide o právnu stránku, Mehran povedal, že rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1973 povoľuje ochranu civilistov, nie zmenu režimu. Podľa jeho slov NATO „hrubo prekročilo svoj mandát a premenilo operáciu na rozsiahlu vojnu s cieľom zvrhnúť líbyjskú vládu“.
Dodal, že sa tým porušil článok 2 Charty OSN, ktorý zakazuje zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov, a poznamenal, že Rusko a Čína sa proti takémuto výkladu rezolúcie ohradili, ale NATO ich stanovisko ignorovalo.
Mehran uviedol, že následky sú aj dnes viditeľné v Líbyi, ktorá podľa neho čelí „dvom občianskym vojnám, trom konkurenčným vládam, ozbrojeným milíciám, obchodovaniu s ľuďmi a kolapsu štátnych služieb“.
„Toto je demokracia, ktorú NATO prinieslo namiesto modelového štátu,“ povedal a dodal, že líbyjský ľud „platil za toto západné sprisahanie už 15 rokov“, zatiaľ čo „NATO nebolo brané na zodpovednosť“.
Mehran označil Líbyu za „tvrdú lekciu pre svet“ a vyzval rozvojové krajiny, aby neverili západnej rétorike o humanitárnej intervencii, pričom varoval, že „humanitárne vojny slúžia ako zásterka pre nové koloniálne plienenie“.
Zdroj sputnik, preložené cez google
