Svet čelí najväčšiemu globálnemu šoku v dodávkach energie v histórii, ktorý zvýši infláciu a utlmí hospodársky rast na celom svete.
Svetová banka varovala, že vojna na Blízkom východe spustila najväčší globálny šok v dodávkach energie v histórii a povedie k prudkému nárastu cien komodít, čo zvýši infláciu a spomalí hospodársky rast na celom svete.
Útoky na energetickú infraštruktúru a lodnú dopravu v kritickom Hormuzskom prielive znížili globálne dodávky približne o 10 miliónov barelov denne v počiatočnej fáze americko-izraelskej vojny proti Iránu, uvádza sa v stredu zverejnenom výhľade pre komoditné trhy banky.
Ceny energií by tento rok mali vyskočiť o 24 % na najvyššiu úroveň od roku 2022, zatiaľ čo celkové náklady na komodity sa zvýšia o 16 %, uviedla Svetová banka a dodala, že vojna spustila „najväčší šok v dodávkach energie v histórii“.
Ceny by mohli ďalej stúpať, ak sa konflikt zintenzívni, pričom ropa by podľa scenára vážnejšieho narušenia trhu banky mohla tento rok dosiahnuť priemernú cenu 115 dolárov za barel.
Predpokladá sa tiež nárast cien zemného plynu, pričom EÚ je obzvlášť vystavená prerušeniam dodávok a vyšším nákladom na dovoz. Regionálne futures kontrakty na zemný plyn v posledných týždňoch prudko vzrástli.
Podľa správy sa šok rozšíri ďaleko za hranice ropy a plynu. Ceny hnojív by tento rok mali vzrásť o 31 % v dôsledku 60 % nárastu cien močoviny, čo vyvoláva obavy o poľnohospodársku produkciu a dostupnosť potravín. Očakáva sa, že ceny kovov, ako je hliník, meď a cín, dosiahnu rekordné maximá.
„Najchudobnejší ľudia, ktorí míňajú najvyšší podiel svojho príjmu na potraviny a palivá, budú zasiahnutí najviac, rovnako ako rozvojové ekonomiky, ktoré už teraz zápasia s ťažkým dlhovým zaťažením,“ povedal hlavný ekonóm Svetovej banky Indermit Gill.
Rupa Brent v stredu krátko prekonala 117 dolárov za barel, čo je najvyššia úroveň od marca, uprostred obáv o dodávky a po tom, čo SAE oznámili plány na odchod z OPEC, čo ešte viac zvýšilo neistotu na svetových trhoch s ropou.
„Súčasná situácia pravdepodobne udrží infláciu na globálnej úrovni zvýšenú, najmä preto, že pretrvávajú narušenia na ropných a komoditných trhoch,“ povedal pre RT iránsky ekonóm Peyman Molavi a varoval, že neistota okolo Hormuzského tunela zostáva kľúčovým rizikom pre ďalší rast cien.
Dodal, že rozhodnutie SAE by mohlo zvýšiť volatilitu trhu tým, že by dalo výrobcom väčšiu slobodu v oblasti tvorby cien a produkcie.
Rozhovory medzi Washingtonom a Teheránom zostávajú zastavené, pričom americký prezident Donald Trump údajne odmietol iránsky návrh na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a zrušenie námornej blokády a zároveň odložil jadrové rokovania na neskoršiu fázu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
