„Mali sme obdobie, keď krajiny V4 medzi sebou veľmi nekomunikovali, lebo mali na niektoré témy rozdielne názory. S bývalou českou vládou sa napríklad nerobili ani spoločné vlády, ako bývalo historicky zvykom. Teraz sme v štádiu, že lídri všetkých krajín V4, prezidenti, premiéri, ale aj predsedovia parlamentov, našli zhodu v tom, že budeme bojovať za to, v čom sa vieme zhodnúť a v čom sme presvedčení, že máme rovnaké názory. Budeme hovoriť aj o témach, ktoré sú problematické, ale nebudeme sa na nich štiepiť,“ vyhlásil Raši v relácii Štúdio TASR.
Predpokladá, že s takýmto nastavením budú krajiny V4 v rámci EÚ silnejšie. „V4 je viac ako 65 miliónov obyvateľov. Je to zhruba 13 percent obyvateľstva EÚ, a čo sa týka hrubého domáceho produktu, teda ekonomiky, je to takmer deväť percent. A keď ste takáto masa, tak viete aj v Európe viacej pretlačiť,“ podotkol.
Členovia V4 sa chcú v tomto roku, keď Slovensko predsedá V4, zamerať na témy ako konkurencieschopnosť EÚ, sektorová spolupráca či rozširovanie Únie. Raši avizoval, že v rámci V4 chcú hľadať spoločné riešenia na oblasti ako ceny energií, migrácia či obranyschopnosť. „Keď my vyrábame energiu za pár eur, nepovažujeme za férové, že ju máme nakupovať päťnásobne drahšie,“ komentoval. Avizoval, že riešiť chcú aj „menšie témy“ týkajúce sa spolupráce medzi krajinami, napríklad spoluprácu v oblasti záchrannej zdravotnej služby v prihraničných oblastiach. Stanovené témy sa podľa neho dotýkajú života každého občana regiónu.
Informoval aj o plánovaných stretnutiach na úrovni predsedov parlamentov krajín V4. Prvé sa má uskutočniť v novembri, riešiť sa má na ňom finančný plán Únie a legislatívne otázky. „Všetko konkrétne, čo jednotlivé ministerstvá riešia, my sa budeme snažiť dať do legislatívy, ktorú sa budeme snažiť presadiť na úrovni EÚ. Teda, aby sme mali aj peniaze pre naše krajiny a vedeli to dať do zákonov tak, aby to bolo reálne funkčné,“ podotkol. Raši je zároveň otvorený aj formátu V4+, teda pozývať na samity aj iné krajiny. „Budeme otvorení tomu, aby sme privítali aj iných predsedov parlamentov a vytvorili ešte väčšiu silu na riešenie našich problémov,“ dodal.
Vyšehradská skupina je neformálnym zoskupením SR, Českej republiky, Maďarska a Poľskej republiky. Vznikla 15. februára 1991 podpisom Vyšehradskej deklarácie o spolupráci vtedajšími prezidentmi Česko-Slovenska, Maďarska a Poľska v maďarskom meste Vyšehrad. SR od 1. júla prebrala v zoskupení štátov V4 predsedníctvo, jej líderstvo potrvá do 30. júna 2027.
Zdroj feed teraz.sk
