Presný dátum jesennej rovnodennosti či začiatku astronomickej jesene nepripadá každý rok na ten istý deň a čas. Minulý rok napríklad nastala 22. septembra o 20. hodine a 19. minúte SELČ. Príčina tohto javu spočíva v tom, že občiansky rok má štandardne 365 dní, čo však nie je v súlade s reálnou dĺžkou obehu Zeme okolo Slnka.
„Jesenná rovnodennosť nepripadá každý rok na rovnaký dátum, lebo jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá 365,2422 dňa a nie presne 365 dní. Tento rozdiel kompenzujeme zavedením priestupných rokov, preto sa čas jesennej rovnodennosti posúva každý rok o necelých šesť hodín a po štyroch rokoch skokom vracia späť o 24 hodín. Jesenná rovnodennosť v 21. storočí bude väčšinou 22. alebo 23. septembra. Zriedka sa môže vyskytnúť aj 21. septembra,“ uviedol pre TASR Ján Svoreň, astronóm z Astronomického ústavu (AsÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Tatranskej Lomnici.
V okamihu jesennej rovnodennosti podľa Svoreňa Slnko prechádza na oblohe cez nebeský rovník zo severnej na južnú pologuľu a je presne nad rovníkom. V deň jesennej rovnodennosti vychádza presne na východe a zapadá presne na západe. Dĺžka dňa a noci je v čase rovnodennosti rovnaká z hľadiska reálneho západu a východu Slnka voči matematickému horizontu.
Vplyvom astronomickej refrakcie (odchýlka svetelného lúča lomom v zemskej atmosfére) je vidieť podľa astronóma Slnko pri východe o niečo skôr a pri západe o niečo dlhšie. Preto sa dĺžka dňa a noci vyrovná až o dva dni po dátume rovnodennosti. Po nej ubúda deň najrýchlejšie, spomalí sa to pri približovaní k zimnému slnovratu. Koncom septembra sa deň skracuje tempom štyri minúty za deň, v polovici decembra len jednu minútu za deň.
„Treba si uvedomiť, že deň sa nezačína skracovať jesennou rovnodennosťou, ale skracuje sa už od letného slnovratu 21. júna 2026, keď bolo Slnko nad horizontom 16 hodín a desať minút. Počas rovnodennosti je to 12 hodín a v čase zimného slnovratu 21. decembra 2026 to bude len osem hodín a 16 minút. Navyše platí, že dĺžkou dňa tu rozumieme čas, keď je Slnko nad obzorom, takže celý súmrak a celé svitanie sú z tohto pohľadu súčasťou noci, čo v bežnom chápaní určite nie je zvyčajné,“ vysvetlil Svoreň.
Vďaka dlhším nociam, ktoré nastanú po jesennej rovnodennosti, bude možné lepšie pozorovať aj viaceré astronomické javy. Najlepšie podmienky na pozorovanie planéty Merkúr budú podľa Svoreňa okolo 12. októbra, keď bude na oblohe vzdialený 25 stupňov od Slnka. Zlepšia sa aj podmienky pozorovania Marsu a Saturnu, ktorý je v septembri a októbri na oblohe takmer celú noc, vychádza tesne po západe Slnka.
Z komét je podľa astronóma v dosahu aj malých ďalekohľadov do konca roka krátkoperiodická kométa 10P/Tempel 2, ktorá patrí do Jupiterovej rodiny komét. Objavená bola E. W. L. Tempelom 4. júla 1873. Perihéliom, najbližšie popri Slnku, prešla 2. augusta 2026. V septembri je na oblohe od 22. hodiny do druhej hodiny po polnoci. Potom sa podmienky na pozorovanie zhoršia. V najbližšom období od 6. do 10. októbra bude podľa Svoreňa v činnosti aj meteorický roj Drakoníd s maximom aktivity 9. októbra.
Tohtoročná astronomická jeseň potrvá do 21. decembra, keď o 21.50 h stredoeurópskeho času (SEČ) nastane zimný slnovrat a začne sa astronomická zima. Meteorologická jeseň sa začala už 1. septembra a skončí sa 30. novembra. Od 1. decembra začne meteorologická zima. Meteorológovia delia totiž rok na rovnaké trojmesačné obdobia podľa kalendárnych mesiacov.
Zdroj feed teraz.sk
