Po sčítaní hlasov z viac ako 99 percent volebných miestností viedol de la Espriella so ziskom 49,65 percenta pred svojím ľavicovým súperom, senátorom Ivánom Cepedom, ktorý mal 48,70 percenta.
Oboch delilo len niekoľko stotisíc hlasov po nesmierne napätej kampani, ktorú poznačili bombové útoky povstalcov, stovky vyhrážok proti kandidátom i atentát na popredného konzervatívneho kandidáta.
„Začíname novú éru!“ vyhlásil de la Espriella spoza nepriestrelného skla pred svojimi podporovateľmi v meste Barranquilla. „Pre tých, ktorí celé tie roky siali násilie, teror, obchodovanie s drogami a korupciu, ich čas sa skončil!“ doplnil.
De la Espriella, 47-ročný podnikateľ, právnik a spevák, nikdy nezastával verejnú funkciu. Má dvojaké občianstvo Kolumbie a USA, označuje sa za politického outsidera a používa prezývku El Tigre (Tiger). Netají sa tiež sympatiami k americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý ho podporil, priblížila AFP.
Jeho víťazstvo zrejme zlepší narušené vzťahy Bogoty s Washingtonom, ktorý juhoamerickej krajine poskytol vojenskú pomoc za miliardy dolárov. Bude okrem toho skúškou pre mierový proces v Kolumbii.
De la Espriella sa zaradil medzi ďalších pravicových kandidátov, ktorí sa v poslednom čase dostali k moci v Latinskej Amerike. V kampani pri svojich prejavoch vystupoval za nepriestrelným sklom a sľuboval tvrdý zásah proti ozbrojeným skupinám vrátane bombardovania táborov narkoteroristov s pomocou USA.
Po oznámení predbežných výsledkov v najväčších kolumbijských mestách demonštrovali tisíce voličov oboch táborov. V meste Cali niektorí pálili vlajky USA a poriadková polícia sa dav snažila rozohnať slzotvorným plynom.
Nepokoje vypukli aj v hlavnom meste Bogota, kde demonštranti pálili pneumatiky a hádzali na políciu tehly. Inde zas de la Espriellovi podporovatelia v žltých národných futbalových dresoch oslavovali volebný výsledok.
Napriek rokovaniam vlády s gerilovými a polovojenskými skupinami Kolumbia zažíva najhoršiu vlnu násilia od roku 2016, keď povstalci z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) po desaťročiach ozbrojeného boja podpísali mierovú dohodu a transformovali sa na legitímnu politickú stranu. Tisíce radových bojovníkov a lokálnych veliteľov však dohodu odmietli, ponechali si zbrane a pokračujú v povstaleckom spôsobe života a organizovanom zločine.
Počas štyroch rokov vláda doterajšieho prezidenta Gustava Petra, ktorý už kandidovať nemohol, klesla nezamestnanosť a minimálna mzda sa zvýšila o 75 percent. Kritici však tvrdia, že Petrova politika dala zločineckým organizáciám príliš veľký priestor.
Zdroj feed teraz.sk
