Ako som tu v týchto dňoch písal, aj moje mejlové prosby Ľubošovi Blahovi a pani Algayerovej boli v konečnom dôsledku márne. Dostal som síce od nejakej asistentky odkaz, že mám prísť prvého júna do NR SR za kancelárom Stromčekom, ale dopadlo to inak. Prišiel som do Národnej rady a na chodbe na prvom poschodí sme sa so Stromčekom stretli. Bol prekvapený, že idem za ním, vraj „Ja o vás nič neviem a ja nemám na vás vôbec čas, odchádzam preč a ponáhľam sa…“ To bol ten istý Viktor Stromček, ktorý, ako si pamätáte, mi povedal, že ma do hodiny vyhodí zo zamestnania v Kancelárii Národnej rady, ak ešte raz s nejakým poslancom budem hovoriť o vydaní knihy, ktorú som z jeho príkazu preložil do angličtiny. Koniec nádeje, bolo mi to jasné. Vycestoval som síce ešte za Jurajom Blanárom do jeho úradu VUC v Žiline a hovoril s jeho riaditeľkou kancelárie pani Žurekovou, milou a empatickou pani, ale ani po tom, ako som poslal Blanárovi všetky dokumenty o mojej podpore strany SMER doma aj v zahraničí, nezmenilo sa nič. Juraj Blanár nepomohol…..
Pochopil som, že ak sa dá nejako zachrániť, tak jedine tým, že predám svoj byt a odídem preč z rodnej Bratislavy do nejakého lacného kúta v horách. Ak som chcel žiť, musel som si predať strechu nad hlavou. To sme aj s mamou urobili a odišli sme na Kysuce. Mohlo to byť kdekoľvek inde, išli sme na mne absolútne cudzie Kysuce. Mimochodom, za ten byt v Petržalke – môj milovaný domov – som v roku 2012 dostal 80 000….. (!)
Teraz preskočím jedenásť rokov. Tento rok, 30. marca, urobila Mimi so mnou v Bratislave hodinový rozhovor. Mal úspech, videlo ho 86 000 ľudí. Divácke reakcie boli pozitívne. Vrátil som sa ešte v ten večer na Kysuce a na druhý deň (31. marca ) mi dopoludnia zazvonil telefón, akési neznáme číslo…. Skoro som onemel, volal ma Juraj Blanár a tykal mi: „Michal, počuj skvelý rozhovor s Mimi. Prosím ťa kde si, kde si celé tie roky, vôbec o tebe nepočuť, prosím ťa žiješ ty vôbec? To je skvelý rozhovor…“ Zostal som v šoku, volal ma ten istý Blanár, ktorý na mňa nemal po volebnej noci v roku 2011 čas. Zrazu na mňa pred voľbami 2023 čas bol….??? Vysvetlil som mu kde som, kam som sa z Bratislavy podel, že som zutekal v núdzi z Bratislavy lebo som musel z niečoho žiť a tak som predal byt a ušiel na Kysuce. Nepustil som ho dvadsať minút k slovu, rozpovedal som mu celý príbeh o nekompromisnej aktívnej pomoci Smeru od roku 2002, aj pred terajšími voľbami, a povedal som mu aj horor o preklade knihy a o tom, ako sa zachoval ku mne generálny manažér Smeru Stromček. Blanár bol zhrozený, vôbec o tom nevedel. Povedal som mu v kocke všetko, bolo toho dosť. Počúval, bol v aute na ceste do Žiliny. Pýtal sa kde bývam, v ktorej kysuckej dedine, že príde za mnou. Z tónu môjho hlasu a z toho, čo som mu povedal, pochopil, že to je zbytočné. Nechcem, netreba, načo? …..Vedel presne kde bývam, lebo v blízkej hasičskej zbrojnici pred rokmi odovzdal nové autá. Škoda, že si na mňa nespomenul a nevolal ma keď som bol v krajnej núdzi na jar 2012…..ale teraz, po jedenástich rokoch. Pre boha, načo?
Priatelia, tu môj príbeh končí. Mám neodrobených 5 rokov lebo zamestnanie som stratil ako 57- ročný a pohnuté životné udalosti s hľadaním zamestnania a s vážnym ochorením umierajúcej mamy sa ukázali rozhodujúce.“
__2/3
Zdroj telegram
