„Jarmo?né právo získala Radva? v roku 1655. Historici predpokladajú, že jarmok v Radvani vznikol na základe privilégia o usporadúvaní pútí, ktoré získal tamojší katolícky kostol zasvätený Panne Márii. Množstvo ?udí zú?ast?ujúcich sa na pú?ach za?ali využíva? radvanskí remeselníci na predaj svojich výrobkov. Postupne vznikol práve tam jeden z najvýznamnejších jarmokov v širokom okolí,“ priblížila Koltonová.
Pod?a druhu tovaru sa ustálili dva typy jarmokov. Výkladné so spotrebným tovarom a jarmoky s hospodárskymi zvieratami, teda dobyt?ie, konské ?i ov?ie trhy. Už v súvislosti s krá?ovským ude?ovaním práva výro?ného trhu mestským sídlam v 14. storo?í je známe ich terminovanie k cirkevných sviatkom. Mesto, ktoré toto právo malo, lákalo obchodníkov z celého regiónu.
„Radvanský jarmok preslávil predovšetkým kvalitný tovar, ktorý sa tam predával. Každý remeselník a obchodník pripravoval svoje najkvalitnejšie výrobky a tovar. Na jarmok prichádzali predávajúci a kupujúci z blízkeho i širokého okolia,“ doplnila etnologi?ka SSM.
V 50. rokoch 20. storo?ia socialistický obchod jarmoky obmedzoval a rušil ako neopodstatnenú formu obchodu. Nezanikli však úplne a s odstupom ?asu sa tradície výkladných jarmokov za?ali oživova?. Popri obchodnej funkcii predstavujú v sú?asnosti najmä kultúrno-historickú hodnotu.
„Radvanský jarmok a jeho symbolika zostala zachovaná do sú?asnosti. V roku 1966, ke? sa Radva? stala sú?as?ou Banskej Bystrice, mesto plynule prevzalo jeho organizáciu. Pod?a podmienok zlú?enia týchto dvoch sídel mu ponechalo aj pôvodný názov. Postupne v dôsledku asanácie starobylej Radvane došlo k presúvaniu miesta konania jarmoku bližšie k centru mesta až bol nakoniec Radvanský jarmok presunutý na banskobystrické hlavné námestie,“ vysvetlil riadite? SSM Marcel Pecník.
Zdroj feed teraz.sk
