„Jarmočné právo získala Radvaň v roku 1655. Historici predpokladajú, že jarmok v Radvani vznikol na základe privilégia o usporadúvaní pútí, ktoré získal tamojší katolícky kostol zasvätený Panne Márii. Množstvo ľudí zúčastňujúcich sa na púťach začali využívať radvanskí remeselníci na predaj svojich výrobkov. Postupne vznikol práve tam jeden z najvýznamnejších jarmokov v širokom okolí,“ priblížila Koltonová.
Podľa druhu tovaru sa ustálili dva typy jarmokov. Výkladné so spotrebným tovarom a jarmoky s hospodárskymi zvieratami, teda dobytčie, konské či ovčie trhy. Už v súvislosti s kráľovským udeľovaním práva výročného trhu mestským sídlam v 14. storočí je známe ich terminovanie k cirkevných sviatkom. Mesto, ktoré toto právo malo, lákalo obchodníkov z celého regiónu.
„Radvanský jarmok preslávil predovšetkým kvalitný tovar, ktorý sa tam predával. Každý remeselník a obchodník pripravoval svoje najkvalitnejšie výrobky a tovar. Na jarmok prichádzali predávajúci a kupujúci z blízkeho i širokého okolia,“ doplnila etnologička SSM.
V 50. rokoch 20. storočia socialistický obchod jarmoky obmedzoval a rušil ako neopodstatnenú formu obchodu. Nezanikli však úplne a s odstupom času sa tradície výkladných jarmokov začali oživovať. Popri obchodnej funkcii predstavujú v súčasnosti najmä kultúrno-historickú hodnotu.
„Radvanský jarmok a jeho symbolika zostala zachovaná do súčasnosti. V roku 1966, keď sa Radvaň stala súčasťou Banskej Bystrice, mesto plynule prevzalo jeho organizáciu. Podľa podmienok zlúčenia týchto dvoch sídel mu ponechalo aj pôvodný názov. Postupne v dôsledku asanácie starobylej Radvane došlo k presúvaniu miesta konania jarmoku bližšie k centru mesta až bol nakoniec Radvanský jarmok presunutý na banskobystrické hlavné námestie,“ vysvetlil riaditeľ SSM Marcel Pecník.
Zdroj feed teraz.sk
