Hlasovanie sprevádzali obavy verejnosti z možnej ruskej agresie a hybridných hrozieb. Víťazná vládna strana získala 36,5 percenta hlasov, kým na druhom mieste sa s podielom 13 percent umiestnilo populistické hnutie Lotyšsko na prvom mieste (LPV), ktoré sa pred voľbami otvorene uchádzalo najmä o priazeň početnej ruskej menšiny.
Tretia pozícia patrí proruskej opozičnej strane Suverénna moc (SV) so ziskom 10,5 percenta a za ňou nasleduje nacionalistická Národná aliancia (NA), ktorá presadzuje tvrdý prístup ku Kremľu a získala 9,6 percenta hlasov.
Predseda vlády Andris Kulbergs neskrýval po zverejnení priebežných výsledkov nadšenie a vyhlásil, že takýto mimoriadne dobrý úspech nečakal. Hoci vyjadril túžbu pokračovať na poste premiéra, na zostavenie vládnej väčšiny v 100-člennom parlamente bude potrebovať koaličných partnerov. Spoluprácu s populistickým hnutím Lotyšsko na prvom mieste a s akýmikoľvek proruskými silami však jednoznačne vylúčil.
Štyridsaťsedemročný Kulbergs sa dostal k moci v máji po rozpade predošlej koalície pre nezvládnutý incident s ukrajinskými vojenskými drony. Tie prenikli hlboko do lotyšského vnútrozemia bez zachytenia radarmi, pričom úrady pripísali zmenu ich letovej trasy ruskému elektronickému rušeniu. Premiér preto v kampani vsadil na obranu, sľúbil posilnenie protidronových systémov a zachovanie vojenských výdavkov na úrovni piatich percent HDP, čo predstavuje jednu z najvyšších hodnôt v celej Aliancii.
Jeho prokremeľskí rivali naopak požadovali okamžité zastavenie pomoci Ukrajine, píše Reuters. Lídri proruskej strany Suverénna moc argumentovali, že štát by mal zdroje presunúť na riešenie životných nákladov a pomáhať ruskojazyčnej menšine. Ruská menšina v 1,9-miliónovom Lotyšsku, ktoré leží tesne medzi Baltským morom, Ruskom a Bieloruskom, však zostáva hlboko rozdelená. Kým časť z nich pociťuje hnev a hanbu za vojnu na Ukrajine, druhá skupina vyjadruje frustráciu z domácej legislatívy obmedzujúcej vplyv Ruska vo verejnom živote, ktorú vnímajú ako diskriminačnú.
Zdroj feed teraz.sk
