Medzi americké požiadavky patrí prepustenie politických väzňov, ukončenie prenasledovania ľudí z politických a náboženských dôvodov a sprístupnenie kubánskeho trhu pre investície amerického súkromného sektora.
Podľa amerického predstaviteľa nie je jasné, či Havana nárokom Washingtonu vyhovie. Aj keď kubánska vláda ponuku zatiaľ úplne neodmietla, a to ani po tom, čo Spojené štáty vo štvrtok uvalili na Kubu nové sankcie, predstavitelia USA zapojení do predbežných rokovaní nie sú príliš optimistickí.
Havana má podľa AP stále čas na prijate amerického návrhu, ktorý okrem humanitárnej pomoci a bezplatného prístupu na internet Starlink počíta aj s podporou infraštruktúry a poľnohospodárstva. Agentúrou citovaní činitelia ale upozornili, že americký prezident Donald Trump by si to kedykoľvek mohol rozmyslieť a že možnosti vojenského zásahu sú stále na stole.
Republikánsky prezident minulý piatok vyhlásil, že Spojené štáty „prevezmú“ Kubu „takmer okamžite“ po skončení vojny na Blízkom východe. V ten istý deň podpísal nariadenie o nových sankciách, ktoré USA zaviedli až tento štvrtok. Opatrenia sú okrem iného zamerané na rozsiahly koncern podporovaný armádou, ktorý kontroluje takmer 40 percent kubánskeho hospodárstva.
„Agresia USA voči Kube je kolektívnym trestom s genocídnym charakterom, ktorý odsudzuje celú krajinu a využíva ju ako rukojemníka s cieľom ju ovládnuť,“ uviedol v reakcii kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez.
Cieľom nových sankcií podľa predstaviteľa USA je dať Kubáncom jasne najavo, že bezprostredným zámerom Trumpovej administratívy nie je „zmena režimu, ale náprava jeho neúspešnej politiky“.
Zdroj feed teraz.sk
