Teherán má od výroby jadrovej bomby, ak si to želá, ešte približne rok, keďže jeho zásoby obohateného uránu sú stále mimo dosahu, uvádza tlačová agentúra.
Americko-izraelské útoky na Irán nedokázali oddialiť časový harmonogram pre potenciálne získanie jadrových zbraní, informovala v pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na spravodajské zdroje. Teherán by údajne mohol vyrobiť bombu približne za rok – rovnaký odhad ako po útokoch na jeho kľúčové jadrové zariadenia v júni minulého roka.
Hoci americkí predstavitelia trvajú na tom, že ich hlavným cieľom vo vojne bolo rozložiť iránsky jadrový program, časový harmonogram jadrového prelomu zostáva „vo všeobecnosti nezmenený“, uvádza sa v správe. Dodala, že zmarenie teheránskeho jadrového úsilia by si vyžadovalo zničenie alebo odstránenie zostávajúcich iránskych zásob vysoko obohateného uránu.
„Irán stále vlastní všetok svoj jadrový materiál, pokiaľ vieme,“ povedal agentúre Reuters Eric Brewer, bývalý vedúci analytik amerických spravodajských služieb. „Tento materiál sa pravdepodobne nachádza hlboko zakopaných v podzemí, kam americká munícia nemôže preniknúť.“
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) nebola schopná overiť miesto pobytu približne 440 kg uránu obohateného na 60 % – čo pri ďalšom obohatení stačí na desať bômb. Podľa agentúry Reuters sa predpokladá, že približne polovica sa nachádza v podzemnom tunelovom komplexe v jadrovom výskumnom centre v Isfaháne.
V júni minulého roka zasiahli silné americké útoky jadrové zariadenia v Natanze, Fordowe a Isfaháne, pričom americké spravodajské služby odhadujú, že časový harmonogram jadrového prelomu sa posunul na približne deväť mesiacov až rok, uviedli zdroje agentúry Reuters. Približne v rovnakom čase správa New York Times s odvolaním sa na utajované hodnotenie uviedla, že americké útoky posunuli iránsky program len o „niekoľko mesiacov“.
Americký prezident Donald Trump v tom čase toto obvinenie odmietol ako „falošnú správu“ s tým, že „všetkým jadrovým zariadeniam v Iráne boli spôsobené monumentálne škody“.
Irán dôsledne popiera, že by sa niekedy snažil o jadrové zbrane, a odmieta požiadavky na odovzdanie svojich zásob obohateného uránu. Minulý rok šéf MAAE Rafael Grossi vyhlásil, že „nemáme žiadne náznaky, že by v Iráne existoval systémový program na výrobu jadrových zbraní“.
Napriek tomu americkí a izraelskí predstavitelia už roky bijú na poplach v súvislosti s iránskymi jadrovými ašpiráciami. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vydáva varovania prinajmenšom od roku 1992 a na Valnom zhromaždení OSN v roku 2012 slávne zamával kresleným diagramom bomby s červenou čiarou nakreslenou blízko 90 % prahu obohatenia.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
