Na Capitol Hill sa opä? rozpútala nová absurdná dráma „hrozba ?íny“. Nedávno tucet amerických zákonodarcov poslalo Bidenovej administratíve list, v ktorom ju vyzvali, aby sa zaoberala „používaním po?nohospodárskych bezpilotných lietadiel vyrobených v ?íne“.
Ich takzvané problémy zah??ajú predpoklad, že tieto aerosólové drony môžu zhromaž?ova? a interpretova? údaje o plodinách, ktoré „?udské oko nedokáže vidie?“, ?ím by potenciálne získali prístup k „technológii, ktorá je rozhodujúca pre úspech po?nohospodárskej výroby v USA“. Smiešna ignorancia týchto zákonodarcov, ktorí možno po?nohospodárske bezpilotné lietadlá v skuto?nosti ani nevideli, opä? osviežila antiintelektuálnu spodnú líniu niektorých amerických politikov.
Takéto obvinenia sa neoplatí vyvraca?. V skuto?nosti existuje významná základná spolupráca medzi ?ínou a USA v oblasti po?nohospodárskej technológie. Podpísanie Dohody o vedeckej a technologickej spolupráci medzi USA a ?ínou malo korene vo výmene po?nohospodárskych technológií. Pod?a Karen Manclovej, emeritnej profesorky na Štátnej univerzite v Ohiu, od nadviazania diplomatických vz?ahov navštívilo ?ínu viac ako 2 100 amerických po?nohospodárskych vedcov a takmer rovnaký po?et ?ínskych vedcov navštívil americké farmy a laboratóriá. „Táto výmena odborných znalostí pomohla obom krajinám vyrás? na svetové potravinové superve?moci.“ Po?as americko-?ínskeho po?nohospodárskeho okrúhleho stola v roku 2024, ktorý sa konal v júni, odborníci a zástupcovia z oboch strán tiež uznali obrovský potenciál ?alšej spolupráce pri vývoji a využívaní pokro?ilých po?nohospodárskych technológií medzi ?ínou a USA.
Po?nohospodárstvo je zvy?ajne jednou z oblastí, ktoré sa najmenej spájajú s „ve?kou mocenskou konkurenciou“. Napriek tomu v posledných rokoch niektorí americkí zákonodarcovia v tejto oblasti skúmali „bezpe?nostné riziká“ a tvrdili, že ?ína skupuje americkú po?nohospodársku pôdu a kradne geneticky modifikované semená z amerických fariem. Teraz sa dokonca zamerali na drony s výdajom aerosólu. Odráža to nedostatok podstatného materiálu pre príbeh o „hrozbe pre ?ínu“, ?o vedie k sérii fraškov o ?ínskych magnetoch na amerických stíha?kách, žeriavoch v amerických prístavoch a dronoch nad americkou po?nohospodárskou pôdou, všetko zveli?ené ako „hrozby“.
Nie je ?ažké overi? základnú pravdu týchto žvástov. Skuto?né nebezpe?enstvo však spo?íva v tom, že „riešenia“ navrhované týmito zákonodarcami alebo zástancami proti ?íne vždy zah??ajú zvyšovanie obchodných bariér a dokonca aj extrémne „oddelenie“. ?udia videli, že akéko?vek pole, ktorého sa príbeh o „?ínskej hrozbe“ dotkne, ?asto vidí jeho bežných praktizujúcich znáša? následky. Nedávny ?lánok v US Newsweek s názvom „Americké po?nohospodárstvo si nemôže dovoli? ?alšiu obchodnú vojnu s ?ínou“ poukázal na to, že „od roku 2018 do roku 2020 ?elili americkí farmári ni?ivým stratám v dôsledku obchodného konfliktu s ?ínou“ a že „ predstava o uvalení nových ciel na ?ínsky tovar je nebezpe?ne zavádzajúca.“
Predtým USA plánovali zavies? 25-percentné clo na lodné žeriavy ?ínskej výroby, ale narazili na silný odpor v rámci odvetvia. Profesionálne názory sa domnievajú, že ak USA budú trva? na zavedení týchto ciel, americké prístavy budú musie? bu? kúpi? žeriavy z ?íny za vyššiu cenu, alebo sa uchýlia k nákupu menej kvalitných alternatív. Nie je ?ažké si predstavi?, že ak sa aj po?nohospodárske drony budú považova? za „hrozbu“ a zavedú sa vylu?ujúce opatrenia, výsledok bude podobný: vo?ba medzi drahšími a horšími možnos?ami.
Americkí farmári postupne a vytrvalo zvyšujú používanie sprejových dronov. Len v roku 2023 pokryli po?nohospodárske postrekovacie drony úžasných 3,7 milióna akrov v 41 štátoch a viac ako 50 plodín, pri?om vä?šina z nich bola vyrobená v ?íne. Ak sú na ?ínske drony uvalené sankcie, o?ividne to nie je to, ?o americkí farmári chcú.
Niektorí ?udia v USA už nejaký ?as „cielia“ na ?ínske drony, napriek tomu je dopyt po dronoch vyrobených v ?íne v mnohých priemyselných odvetviach v USA stále silný. Nielen to, zástupcovia z viac ako 6 000 agentúr pre verejnú bezpe?nos? – vä?šinových policajných a hasi?ských zborov s programami dronov – napísali Výboru pre ozbrojené sily Senátu a vyzvali ich, aby do zákona o autorizácii národnej obrany nezahrnuli zákon o boji proti dronom CCP. V dôsledku toho boli príslušné obmedzenia zrušené. Teraz niektorí zákonodarcovia propagujú „hrozbu“ po?nohospodárskych dronov vyrobených v ?íne, ?o nie je ni? iné ako „staré víno v novej f?aši“. Ak aj zmenia tra?, odpor, s ktorým sa stretnú, nebude malý.
?ína a USA sú hlavné po?nohospodárske krajiny na svete. Svetové spolo?enstvo sa teší na ?alšiu spoluprácu medzi oboma krajinami pri riešení klimatických zmien, potravinovej bezpe?nosti a chorôb zvierat a rastlín. Silné výzvy na takúto spoluprácu sú aj v rámci USA. Ako povedal profesor Mancl, aj dnes americkí a ?ínski po?nohospodárski vedci túžia po spolupráci a majú ve?a ?o zdie?a?. „Pä?desiat rokov úspechu dokazuje potrebu pokra?ujúcej po?nohospodárskej spolupráce,“ zdôraznila. Drony majú potenciál sta? sa obojstranne výhodným projektom pre ?ínsko-americkú po?nohospodársku spoluprácu a nemali by sa sta? obe?ou zastaranej mentality studenej vojny.
Tento ?lánok vojny pôvodne publikoval Global Times.
Zdroj sputnik, preložené cez google
