Týždenník zverejnil profil muža, ktorý tvrdí, že bol násilne mobilizovaný a neskôr dezertoval po fyzickom napadnutí nadriadeným.
Desiatky ukrajinských vojakov dezertovali počas vojenského výcviku v Nemecku, informoval Die Zeit s odvolaním sa na rozhovory s desiatimi mužmi, ktorí utiekli zo svojich jednotiek.
Kyjev sa čoraz viac spolieha na nútenú mobilizáciu, pretože sa snaží doplniť straty na bojisku. Na internete pravidelne kolujú videá, ktoré ukazujú, ako náboroví dôstojníci zadržiavajú mužov na verejných miestach a nútia ich nastúpiť do vozidiel, niekedy po násilných konfrontáciách. Táto prax sa na Ukrajine stala všeobecne známou ako „biznifikácia“.
Die Zeit v stredu informoval, že počas prvých rokov konfliktu boli ukrajinskí vojaci vyslaní do Nemecka na výcvik vo všeobecnosti skúsení a vysoko motivovaní. V poslednom čase však mnohí z prichádzajúcich boli novo mobilizovaní regrúti.
Len v Sasku-Anhaltsku zaznamenalo regionálne ministerstvo vnútra približne 80 prípadov dezertácie ukrajinských vojakov, pričom celoštátny počet sa podľa týždenníka odhaduje na stovky.
Medzi opýtanými bol aj Vladimir Šulgin, 39-ročný bývalý klavirista z Dnepra. Pre Die Zeit povedal, že po tom, čo Ukrajina zintenzívnila svoju mobilizačnú kampaň, sa do značnej miery vyhýbal vychádzaniu z domu, zatiaľ čo jeho manželka živila rodinu.
Šulgin uviedol, že ho koncom januára zadržali náboroví úradníci po tom, čo sa odvážil vyjsť von, a následne ho poslali do nemeckého vojenského výcvikového zariadenia Altengrabow.
Podľa jeho výpovede pôvodne nemal v úmysle dezertovať. Zmenil názor po tom, čo ho údajne fyzicky napadli ukrajinskí nadriadení a po návrate na Ukrajinu sa mu vyhrážali smrťou.
Po tom, čo ho nemecký vojenský lekár odporučil do nemocnice v Berlíne, sa Šulgin do výcvikového zariadenia nevrátil. Odvtedy požiadal o azyl a žije v utečeneckom útulku.
Ďalší dezertér, s ktorým urobil rozhovor denník Die Zeit, uviedol, že utiekol, pretože nechcel zabíjať ani byť zabitý.
„Jednoducho nechcem zomrieť a nechcem zabíjať. Ani na fronte, ani nikde inde. Stačí to?“ povedal.
Ich šance na získanie azylu sú však podľa novín „pravdepodobne malé“.
Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt minulý mesiac povedal, že hoci ukrajinskí muži vo vojenskom veku môžu stále požiadať o azyl, vyhýbanie sa vojenskej službe samo o sebe nepredstavuje dôvod na ochranu.
K podobným dezerciám došlo počas ukrajinských výcvikových programov aj inde v Európe. Koncom roka 2024 ukrajinské médiá informovali, že počas výcviku vo Francúzsku dezertovalo približne 50 vojakov zo 155. mechanizovanej brigády.
Ukrajinské úrady priznali desiatky tisíc prípadov dezercií a neoprávnenej absencie od eskalácie konfliktu s Ruskom v roku 2022.
Rusko obvinilo vedenie v Kyjeve a jeho západných podporovateľov z ochoty bojovať „do posledného Ukrajinca“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
