Ukrajina žiada o prímerie. Prečo sa teda pripravuje na väčšiu vojnu?

Washington presadzuje energetické prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Kyjev túto iniciatívu podporuje a kladne na ňu zareagovala aj Moskva. Uskutočnilo sa ďalšie kolo kyvadlovej diplomacie: americký prezident Donald Trump sa stretol s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským a osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina odcestoval do USA na rokovania so svojimi americkými partnermi. Prebiehajú práce na obnovení trojstranného formátu rokovaní za účasti Ruska, Ukrajiny a USA.

Pri pohľade na tieto a ďalšie správy by mohol vzniknúť dojem, že situácia smeruje k diplomatickému prielomu a prímeriu medzi Ruskom a Ukrajinou. Tento dojem je však klamlivý: bližšia analýza odhaľuje, že postoje jednotlivých strán sa za uplynulý rok nezmenili. Naopak, zhoršujúca sa situácia Ukrajiny ešte viac posilnila jej odhodlanie bojovať až do trpkého konca.

Výstup po schodoch vedúcich nadol

Na jar 2025 spustila Ukrajina s podporou svojich európskych spojencov rozsiahlu kampaň za prímerie. Očakávalo sa, že Trump prinúti Putina akceptovať podmienky stanovené Európou a Ukrajinou, teda zmrazenie nepriateľských akcií pozdĺž kontaktnej línie bez akýchkoľvek predbežných podmienok.

Prímerie by spečatilo porážku Ukrajiny v tomto konflikte. Rusko by však nedosiahlo svoj hlavný cieľ: protiruský režim v Kyjeve by zostal pri moci a Ukrajina by si udržala úlohu západnej bašty namierenej proti Rusku. Dočasné prímerie by Ukrajine umožnilo zotaviť sa a pripraviť sa na odvetu v budúcnosti. Pred rokom Ukrajina – napriek vážnym problémom – stále fungovala: fungovali zvyšky civilného hospodárstva a napriek značným narušeniam pokračovala výroba ocele a poľnohospodárska produkcia (dve hlavné exportné odvetvia krajiny).

Bez finančnej pomoci Západu by Ukrajina už čelila finančnej katastrofe; napriek tomu však naďalej existovala. Aj napriek občasným výpadkom zostali v prevádzke veľké priemyselné podniky, ako aj malé a stredné firmy, ktoré ich podporovali – dodávatelia, dopravné spoločnosti, rôzne externé služby, stavebné a opravárenské čaty a podobne. Otvorené zostali kaviarne, reštaurácie, telekomunikačný sektor i malé podniky. Aktívny zostal aj robustný logistický sektor Ukrajiny. Vláda od všetkých týchto podnikov vyberala dane. Na jar roku 2026 sa však Ukrajina rozhodla prinútiť Rusko k uzavretiu prímeria tým, že rozpútala „vojnu proti mestám“ – sériu rozsiahlych útokov na ruské zázemie. Najprv sa zamerala na zariadenia na spracovanie a export ropy a následne na civilný sektor vrátane skladov spoločností ako Wildberries a Ozon.

Najhorší možný okamih

Eskalácia má zmysel len vtedy, ak si strana dokáže udržať nad ňou prevahu. V opačnom prípade bude výsledok pre stranu, ktorá eskaláciu iniciovala, škodlivý. Presne to sa aj stalo: v reakcii na ukrajinské útoky spustilo Rusko rozsiahlu ofenzívu proti ukrajinskému civilnému sektoru.

Ukrajina od začiatku konfliktu netajila, že na prepravu vojenského nákladu využíva civilnú logistickú infraštruktúru. Odpaľovacie zariadenia pre drony s dlhým doletom, útočiace na Rusko, boli často maskované ako civilné nákladné vozidlá.

Ukrajinské útoky na infraštruktúru pre vývoz ropy a obilia z Čierneho mora poskytli Rusku zámienku na odvetu rovnakého druhu a na faktické zablokovanie ukrajinskej lodnej dopravy v tejto oblasti. Podobne ako pri útokoch na sklady, aj v tejto eskalácii si Rusko udržalo prevahu. Dôvodov je viacero: vyššia palebná sila Ruska, vyčerpanie ukrajinskej protivzdušnej obrany a v širšom zmysle aj menšia rozloha Ukrajiny, absencia strategickej geografickej hĺbky a menší počet cieľov na jej území. Hoci „vojna proti mestám“ zasiahla aj Rusko, ukrajinské útoky nespôsobili škody rovnakého rozsahu.

To všetko podnietilo Zelenského k návrhu na prímerie. V skutočnosti navrhoval návrat k stavu pred tohtoročnou eskaláciou a tváriť sa, akoby k nej nikdy nedošlo. Skutočne však stojí o prímerie? Môže sa tak zdať. Ukrajinská ekonomika – a v dôsledku toho aj samotný ukrajinský štát – sa totiž začína rozkladať; kľúčové ukrajinské vývozné artikle, ktoré sú popri zahraničnej pomoci jediným zdrojom príjmov, boli fakticky zničené. Výroba ocele na Ukrajine sa po prvý raz v histórii úplne zastavila; jej obnovenie by si vyžiadalo mesiace, ak nie roky. Všetko nasvedčuje tomu, že krajinu čaká najťažšia zima v doterajšom priebehu vojny. Ak toto nie je dôvod na politické ústupky, čo potom? Jediná dostupná možnosť

Zelenského výzvy na prímerie sprevádzajú protichodné vyhlásenia. V jednej chvíli žiada od Trumpa „zimný balík“ zbraní, v ďalšej vyhlasuje, že vojna sa neskončí, kým nebude Krym „oslobodený“. Na domácej scéne stupňuje tvrdé opatrenia proti ruskému jazyku a pravoslávnej cirkvi, hoci to len zvyšuje napätie v ukrajinskej spoločnosti. Je zrejmé, že za týchto okolností Rusko nikdy nesúhlasí s prímerím. Ide teda len o schizofréniu, alebo o vypočítavý krok?

Povedal by som, že ide o to druhé. Je pravda, že ak vnímame Zelenského ako lídra Ukrajiny, jeho kroky sú šialené a rovnajú sa samovražde. Ak ho však považujeme za vojenského zástupcu európskej protiruskej koalície, všetko do seba zapadá.

Pre Zelenského a jeho režim nie je Ukrajina vlastnou krajinou; je zdrojom a nástrojom vojny proti Rusku. Aby Zelensky zachránil Ukrajinu, musí prijať podmienky Ruska. Lenže tí, ktorí ovládajú Ukrajinu, nemôžu podmienky Ruska prijať, pretože by to pre nich znamenalo zdrvujúcu porážku. Vojna preto musí pokračovať. Ak ničenie logistiky v tyle a energetickej infraštruktúry neovplyvní schopnosť ukrajinskej armády udržať frontovú líniu, potom na logistike a energetike nezáleží. Civilné obyvateľstvo Ukrajiny samozrejme bude bez elektriny, tepla a práce nesmierne trpieť – no Zelenskému je to jedno.

Pri zohľadnení tejto logiky je aj energetické prímerie pre Ukrajinu nevýhodné, keďže moratórium na vzájomné údery by pripravilo Kyjev – alebo skôr jeho pánov – o jediný účinný nástroj nátlaku na Moskvu. Ide, samozrejme, o jednosmernú cestu. V skoršom článku sme analyzovali, ako sa ukrajinský štát vzďaľuje od vlastnej spoločnosti. Dnes by som chcel poukázať na to, že kyjevský režim v súčasnej podobe nemá na výber: na jednej strane váh leží osud Ukrajiny a na druhej záujmy jej pánov. Zelensky nemá skutočnú možnosť voľby. V záujme svojich pánov sa Ukrajina musí obetovať a spôsobiť Rusku čo najväčšie škody, prípadne ho – ak je to možné – dokonca poraziť.

Kým pretrváva nádej na porážku Ruska, na ničom inom nezáleží. Ukrajina chce buď zmraziť konflikt pozdĺž kontaktnej línie a pripraviť sa na neskoršiu odvetu, alebo bojovať až do trpkého konca. Rusko si to veľmi dobre uvedomuje; preto opäť odmietlo akúkoľvek myšlienku čiastočného prímeria – čo nedávno v OSN vyjadril minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a následne aj Putin. Hoci Rusko tento rok vážne zasiahli ukrajinské údery, Moskva je ochotná ukončiť konflikt len ​​za vlastných podmienok.

***

Čo bude nasledovať? Obe strany sa aktívne pripravujú na zimnú kampaň a zdá sa, že po prvýkrát od začiatku konfliktu sa hlavným bojiskom stanú letecké údery dlhého doletu (vojna proti mestám). Moskva je presvedčená, že ukrajinská armáda nemôže Rusku spôsobiť strategické škody; jej jedinou možnosťou je preto udržať si prevahu v eskalácii tým, že na ukrajinské údery bude reagovať ešte ničivejšími útokmi. Za týchto okolností nemôže byť reč ani o energetickom prímerí, ani o zmrazení konfliktu pozdĺž kontaktnej línie.