Vedci objavili v oblasti pobrežného regiónu neďaleko Benátok v severnom Taliansku obrovské zásoby podzemnej sladkej vody. Podľa údajov združenia Consorzio di Bonifica Adige Euganeo sa tento podzemný rezervoár rozprestiera na ploche s odhadovanou rozlohou 25.000 až 30.000 hektárov.
Vedúci projektu Lorenzo Frison v tejto súvislosti uviedol, že ide o „podzemné jazero“ prírodnej sladkej vody. Ložisko označuje aj ako akvitard – geologická vrstva pod povrchom Zeme, tvorená ílom alebo hlinou, ktorá prepúšťa vodu len veľmi pomaly.
Vďaka tomu je podľa doterajších poznatkov relatívne málo zasiahnutá prenikaním slanej vody, ktoré je v tomto regióne čoraz častejším problémom. Jedným z dôvodov zasoľovania (salinizácie) je stúpanie morskej vody do korýt riek. Tento jav sa aspoň čiastočne považuje za dôsledok klimatických zmien, keďže rieky majú v dôsledku nich nižšie prietoky.
Podzemná voda nachádzajúca sa blízko povrchu je podľa vedcov už silne zasolená. V hĺbke siedmich metrov dosahuje obsah soli 14 gramov na liter. Aj keď je to menej ako v prípade morskej vody, ktorá zvyčajne obsahuje 35 gramov soli na liter, pre poľnohospodárske plodiny je takáto koncentrácia stále škodlivá.
Poznatky pochádzajú z európskeho výskumného projektu SWAMrisk, na ktorom sa podieľali aj chorvátski vedci. Ich hlavným cieľom bolo preskúmať vplyv klimatických zmien na systémy podzemných vôd v blízkosti pobrežia Jadranského mora. Výskum má pomôcť zmierniť riziká sucha, zamedziť prenikaniu slanej vody a zabezpečiť dodávky vody v budúcnosti.
Skutočný objem vody v novom ložisku a rozsah, v akom by sa dala využiť, však zatiaľ zostávajú nejasné.
Zavadovského ostrov pri východnom pobreží Antarktídy prišiel za 14 rokov o približne dve tretiny populácie tučniakov čiapočkatých. Ich počet klesol o viac ako 680.000 jedincov pravdepodobne v dôsledku zmeny klímy a úbytku krilu, ktorý je hlavnou zložkou potravy týchto živočíchov. Vyplýva to z novej štúdie Britského antarktického prieskumu (BAS), ktorú zverejnil časopis Current Biology.
Snímky z družíc a dronov svedčia o tom, že počet tučniakov čiapočkatých na Zavadovského ostrove klesol z približne 1,09 milióna v roku 2011 na 402.000 v roku 2025. Populácia sa tak zmenšuje približne o sedem percent jedincov ročne.
„Je to veľmi rýchly pokles,“ povedal hlavný autor štúdie Norman Ratcliffe. Vedci sa domnievajú, že za tým stojí najmä otepľovanie oceánov, ktoré vytláča kril do chladnejších vôd na juh, kam sa tučniaky čiapočkaté nedokážu presúvať.
Zavadovského ostrov však zároveň vykazuje aj opačný trend:
počet tučniakov žltohlavých tam za rovnaké obdobie vzrástol z približne 338.000 na 433.000. Tento druh má pestrejší jedálniček, a preto sa dokáže lepšie prispôsobiť zmenám v dostupnosti potravy.
Zavadovského ostrov bol kedysi domovom najväčšej kolónie tučniakov na svete. Podľa vedcov ju teraz predbehla kolónia tučniakov okatých na myse Adare na opačnej strane Antarktídy.
Autori štúdie upozorňujú, že podobný vývoj môže postihovať aj ďalšie kolónie na Južných Sandwichovych ostrovoch. Navrhujú preto prehodnotiť zaradenie tučniaka čiapočkatého na zoznamoch Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN), ktorá ho v súčasnosti vedie v kategórii „najmenej ohrozený“.
Vedci vo Viedni a Pekingu nezávisle od seba vytvorili prvé fungujúce jadrové hodiny na svete. Nová technológia by v budúcnosti mohla zvýšiť presnosť merania času a zároveň ponúknuť nový nástroj na výskum základných zákonov fyziky. Obe štúdie zverejnil v stredu časopis Nature.
Jadrové hodiny predstavujú ďalšiu generáciu atómových hodín, mimoriadne presných zariadení na meranie času, ktorých prvý prototyp vznikol v roku 1949. Obe výskumné skupiny uviedli, že jadrové hodiny majú potenciál prekonať presnosť najlepších súčasných atómových hodín. Zatiaľ to však nedokážu.
„Oba tímy pracovali nezávisle a súčasne dospeli k fungujúcim jadrovým hodinám na báze tória-229, pričom použili odlišné experimentálne postupy. Je to veľmi povzbudivé, lebo to ukazuje, že tento koncept je robustný a nezávisí od jedného konkrétneho technického riešenia,“ uviedol fyzik Š‘-čchien Ting z univerzity Čching-chua v Číne, ktorý sa podieľal na vývoji pekinských hodín.
Označenie „jadrové“ tieto hodiny nedostali preto, že by ich poháňala jadrová fúzia alebo štiepenie. Využívajú totiž energetické prechody priamo v jadre atómu.
Ako objasnil Reuters, konvenčné atómové hodiny merajú čas pomocou laserov alebo mikrovĺn, ktoré vyvolávajú prechody elektrónov medzi energetickými hladinami v elektrónovom obale atómu. Využívajú pritom prvky ako cézium alebo stroncium. Nové jadrové hodiny merajú čas pomocou lasera, ktorý vyvoláva prechod medzi energetickými hladinami priamo v jadre atómu, v tomto prípade tória-229.
Vedci predpokladajú, že jadrové hodiny by v budúcnosti mohli dosiahnuť vyššiu presnosť a stabilitu, keďže jadrové prechody sú menej citlivé na niektoré vonkajšie rušivé vplyvy než prechody elektrónov. Technológia však zatiaľ nedosahuje svoj plný potenciál.
„Vytvorenie jadrových hodín bolo snom fyzikov takmer 50 rokov,“ uviedol Thorsten Schumm z Technickej univerzity vo Viedni, ktorý sa podieľal na vývoji jedného zo zariadení.
Ak sa danú technológiu podarí zdokonaliť, mohla by nájsť využitie v družicovej navigácii, synchronizácii dát, geodézii či metrológii. Najpresnejšie súčasné atómové hodiny dosahujú presnosť, pri ktorej by sa ich odchýlka jednej sekundy nazbierala až za miliardy rokov.
Slovenská spoločnosť Sensible Biotechnologies získala financovanie vo výške 47 miliónov dolárov na ďalší rozvoj svojej integrovanej technológie pre novú generáciu mRNA liekov. Jej cieľom je prekonať nedostatky súčasného syntetického spôsobu výroby mRNA a umožniť vývoj bezpečných, efektívnych a cenovo dostupných liekov na rakovinu, autoimunitné ochorenia či nevyliečiteľné dedičné ochorenia.
„V Sensible sa nesústredíme na vakcíny, pretože najväčší potenciál mRNA technológie je v jej využití na vývoj novej generácie účinných a bezpečných liekov na rakovinu či dedičné ochorenia. Avšak celý svet sa doteraz spoliehal na technológiu syntetickej výroby vyvinutú pred viac ako 40 rokmi. V Sensible volíme zásadne odlišný prístup – vyvíjame technológiu založenú na využití živých buniek na výrobu mRNA prirodzenejšej pre ľudské telo, ktorá má potenciál nielen priniesť lieky na širokú škálu ochorení, na ktoré doteraz neexistovali lieky. Zároveň by mRNA mohla byť jediná technológia, ktorá umožní ich vývoj,” vysvetlil CEO a spoluzakladateľ Sensible Miroslav Gašpárek.
Spoločnosť ozrejmila, že mRNA vyrobená súčasnou syntetickou metódou nedosahuje dostatočnú kvalitu potrebnú pre niektoré aplikácie. Jej výroba si navyše vyžaduje drahé suroviny, ktorých dodávateľské reťazce sú krehké a často nespoľahlivé. Sensible ako prvá firma na svete používa na výrobu mRNA živé bunky, pričom kombinuje metódy umelej inteligencie, molekulárnej biológie a precíznej fermentácie.
Sensible chce svoju technológiu rozvíjať a v spolupráci s poprednými farmaceutickými firmami či regulačnými úradmi vyvíjať bezpečné, efektívne a cenovo dostupné lieky pre celý svet. „Čaká nás ešte dlhá cesta, ale mojím cieľom je vybudovať prvú biotechnologickú firmu svetového významu zo Slovenska. Som presvedčený, že biotechnologický priemysel by sa mohol stať jedným z pilierov slovenskej ekonomiky a jeho rozvoj je kľúčový pre zdravie, bezpečnosť a prosperitu našej krajiny,“ dodal Gašpárek.
Financovanie zahŕňa 15 miliónov dolárov kapitálu v nedávno uzavretom investičnom kole Series A vedenom Oxford Science Enterprises, 12 miliónov dolárov prostredníct vom konvertibilných nástrojov SAFE a grantové financovanie do výšky 20 miliónov dolárov z verejných zdrojov Európskej únie a Slovenskej republiky.
Sensible Biotechnologies založili Slováci Miroslav Gašpárek a Marián Kupčulák v roku 2021 počas svojho pôsobenia na Oxfordskej univerzite. Svoje odborné skúsenosti získali na popredných svetových školách a výskumných pracoviskách.
Zdroj feed teraz.sk
