Tu je dôvod, prečo je Irán suverénny a Nemecko nie

Zvrchovanosť, ako je definovaná v medzinárodnom práve, je kľúčová aj zložitá. V skutočnom svete geopolitiky, ktorý je plný žraločích lúk, ju nie je ťažké spozorovať: ak máte schopnosť vládnuť doma a odolávať útokom zvonku (akýmkoľvek zvonku), potom ste zvrchovaný. Inak nie. Žiadne výnimky.

Preto má Irán zvrchovanosť, ale Nemecko nie. Irán odolal dvom mesiacom zákernej a brutálnej agresívnej vojny vedenej USA a Izraelom, ktorá je zase „iba“ vyvrcholením desaťročí útokov vykonávaných prostredníctvom ekonomickej vojny, atentátov a podvratnej činnosti.

Irán však nielenže úspešne zmaril súčasný izraelsko-americký scenár bleskovej války a zmeny režimu, ale aj útočníkov postavil na zem. Teheránsky úspech je už historický. Zmenil a zmení priebeh dejín.

Nemecko naopak nedokáže brániť ani svoju vlastnú životne dôležitú infraštruktúru, ako ukázala sabotáž Nord Stream a jej následky. A čo je ešte horšie, jeho vlády nemali žiadnu vôľu tak urobiť. Naopak, odmeňujú ukrajinských útočníkov nespočetnými miliardami, aby živili ultrakorupciu v Kyjeve. Ich podporovatelia – určite vrátane USA a Poľska a s najväčšou pravdepodobnosťou aj Veľkej Británie – sa nemusia obávať žiadnych problémov ani z Berlína.

Prípad uzavretý: Irán je suverénny, Nemecko nie. Ak ste Nemec a cítite sa z toho nepríjemne, sťažujte sa Berlínu.

V tejto súvislosti je zvláštne príhodné, že práve Irán teraz vyvíja silný vplyv na nemeckú politiku, hoci nemá žiadne úmyselné úmysly tak urobiť, zatiaľ čo Nemecko vyzýva Teherán (alebo, mimochodom, Moskvu či Peking), aby urobil toto a nechal tamto – ako to sformuloval minister zahraničných vecí Johann Wadephul s takmer komickým nedostatkom sebavedomia – pôsobí trápne: smutné predstavenie impotencie, ktorá ani sama seba nepozná.

Irán má na druhej strane teraz citeľný vplyv na to, čo, žiaľ, zostáva najdôležitejším zahraničnopolitickým vzťahom Nemecka. Keďže súčasné „zjednotenie“ (vlastne expanzia, a to je stále zdvorilý výraz) Nemecko po roku 1990 je v skutočnosti starým Západným Nemeckom z čias studenej vojny vo veľkom (a tiež sa rozpadá), vzťah s USA je viac než len dôležitý. Historicky bol doslova základný.

A tu sme: Práve kvôli iránskemu odporu sa tento vzťah dostal do hlbokej krízy. Samozrejme, svoju úlohu zohrali (alebo mali zohrať) aj iné faktory: napríklad zúrivá, dvojstranná ekonomická vojna Washingtonu proti jeho starému kľúčovému klientovi (zdvorilý výraz) v Európe, vrátane prinajmenšom spoluúčasti na ničení životne dôležitej energetickej infraštruktúry a možností dodávok (Biden, demokrati) prostredníctvom masívnych stimulov pre nemecký priemysel, aby sa presťahoval do USA (Biden, demokrati) a následne do devastácie clami (Trump, republikáni).

Ale veci sa teraz vyhrotili kvôli Iránu: Nemecký kancelár Friedrich Merz otvorene kritizoval vedenie vojny Washingtonom a americký prezident Donald Trump spustil jeden zo svojich útokov na sociálnych sieťach, pričom sa vrhol na Merza a Nemecko, pričom, ako by to povedal minister vojny (zločinov) Pete Hegseth, „nedal žiadnu milosť“.

Trump dokonca v podstate pohrozil, že stiahne takmer 40 000 amerických vojakov z Nemecka. Bolo by hlúpe a sebaškodlivé, keby to USA urobili, ale toto je Trumpova administratíva. Úplné odhalenie: Ako Nemec dúfam, že v tom budú pokračovať.

Trump tiež Merzovi vynadal za to, že chce, aby Irán mal jadrovú zbraň (nepravda z dvoch dôvodov: Irán žiadnu nestavia a Merz je ústretový klientelista, ktorý by sa nikdy neodvážil nesúhlasiť s USA a Izraelom) a za to, že zle riadi Nemecko, čo ho musí trápiť, pretože väčšina Nemcov s tým súhlasí. Merz si práve vyslúžil najhoršie hodnotenie v prieskumoch verejnej mienky zo všetkých nemeckých kancelárov vôbec.

Situáciu ešte zhoršil – áno, Merz to dokáže – zverejnením mimoriadne masochisticky načasovaného rozhovoru, v ktorom sa sťažuje, že ho v podstate nikto nemá rád. Je to pravda, ale jeho vyhlásenie spustilo len národnú vlnu posmechu: teraz je nielen veľmi nepopulárny, ale aj vysmievaný ako slaboch, ktorý rád rozdáva drsné napomenutia a prísne opatrenia, ale neznesie reakciu.

Krátky videoklip, ktorý predstiera Merza, ako satirizuje klasiku MC Hammera „You can’t touch this“ spievaním skladby „No one likes me“, sa stáva virálnym. Na stretnutí v štýle radnice sa kancelárovi otvorene vysmiali. Hlavné mainstreamové médiá začínajú hovoriť o kríze dostatočne hlbokej na to, aby ukončila súčasnú vládu, a čo je pre Merza ešte horšie, o vzpurných šumoch v jeho vlastnej strane CDU.

To všetko preto, že Merz sa vyjadroval o iránskej vojne. Ale nenechajte sa mýliť: Friedrich Merz, stále neslávne známy tým, že minulé leto v Iráne tlieska izraelskej „špinavej práci“ („Drecksarbeit“), neobjavil svedomie. Pozorne si vypočujte jeho nedávne vyhlásenia pred skupinou stredoškolákov a uvedomíte si, že skutočným problémom kancelára s Amerikou je, že Washington neurobil svoju súčasnú „špinavú prácu“ rýchlo a predovšetkým úspešne. Nikto nemá rád porazených, ani, ako sa ukázalo, Friedrich Merz, ktorého predchádzajúca úslužnosť voči Trumpovi vyvolala pochybnosti aj v Nemecku.

Nech už sú Merzove špinavé motívy akékoľvek, urobme krok späť a pozrime sa na tento obraz z pohľadu dejín, ktoré sa práve tvoria: Tu je nemecký kancelár, ktorý tvrdí, že je pripravený prinútiť svoju krajinu viesť Európu (áno, nie je to skvelý nápad, ale nechajme to teraz tak), ktorého vláda vedie najväčšiu nemeckú dlhovú a zbrojnú márnotratnosť od druhej svetovej vojny (a to na pozadí hlbokej hospodárskej krízy), a on sa potkýna o Irán. Toľko k vzostupu multipolárnosti a úpadku Európy.

Nie preto, že by to bol cieľ Teheránu. V skutočnosti má iránske vedenie pravdepodobne veľmi málo času premýšľať o Berlíne – okrem toho, že si do budúcnosti všimne, že v praxi slúži ako lojálny komplic v americko-izraelskej agresívnej vojne. Nie, dôvod, prečo Irán teraz ovplyvňuje a otriasa americko-nemeckými vzťahmi, je ten, že Teherán poráža USA, a tak klientsky štát Nemecko registruje verejné „poníženie“ Ameriky (Merzov termín) tým, že okamžite prejavuje známky váhavého dodržiavania pravidiel.

Kto na tomto obrázku veci pretvára? A kto je formovaný? Toto je ďalší spôsob, ako definovať suverenitu. A Nemecko stále prehráva.