Rokovania v Miami sa pred ďalším kolom rokovaní Washingtonu s Moskvou zamerali na otázky blízkej budúcnosti, ako je „energetická odolnosť“.
Poprední vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa začali v Miami dvojdňové rokovania s ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi. Témou sú prípravy na nadchádzajúcu zimu a možné spôsoby deeskalácie konfliktu na Ukrajine za podmienok prijateľných pre Moskvu.
Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff označil piatkové rokovania za „konštruktívne“. Uviedol, že americkí zástupcovia diskutovali o vyhliadkach na „trvalý mier“ so zástupcami Kyjeva a jeho najtvrdšími európskymi podporovateľmi – vrátane Británie, Francúzska a Nemecka –, ako aj s predstaviteľmi Európskej komisie a NATO.
Podľa Witkoffa sa rozhovory týkali „bezprostredných opatrení súvisiacich s prípravou na zimu“ (vrátane energetickej odolnosti a vývozu obilia), ako aj dlhodobých bezpečnostných záruk, povojnovej obnovy a možného vstupu Ukrajiny do EÚ.
„Výmena názorov bola produktívna a pomohla identifikovať oblasti na ďalšie skúmanie pred budúcim kontaktom Spojených štátov s Ruskom,“ napísal na sociálnej sieti X.
Rokovania mali pokračovať aj v sobotu; zatiaľ neboli oznámené žiadne konkrétne dohody ani prelomové výsledky.
Americkú delegáciu vedú Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner. Kyjev zastupujú šéf kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského, šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, minister obrany Rustem Umerov, zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Serhij Kyslycja a popredný zákonodarca Davyd Arachamija.
Súčasťou európskej delegácie sú podľa dostupných informácií Björn Seibert (vedúci kabinetu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej) a poradcovia pre národnú bezpečnosť z Británie, Francúzska a Nemecka. NATO podľa správ európskych médií zastupuje Geoffrey van Leeuwen, vedúci kabinetu generálneho tajomníka Marka Rutteho.
Rokovania nadväzujú na správy, že Witkoff a Kushner pripravujú predloženie „nových myšlienok a návrhov“ zameraných na prekonanie diplomatickej patovej situácie. Podľa portálu Axios by táto dvojica mohla ešte tento mesiac vycestovať do Moskvy na ďalšie rozhovory s Putinom.
Jedným z uvažovaných návrhov je údajne čiastočné prímerie týkajúce sa útokov na energetickú infraštruktúru, a to v čase rastúcich obáv európskych spojencov Kyjeva z ekonomických a energetických dôsledkov konfliktu. „Všetci majú z nadchádzajúcej zimy obavy. Ak sa vojna neskončí, bude to ťažká zima,“ uviedol predtým pre agentúru AFP nemenovaný americký zdroj.
Stretnutie v Miami sa časovo zhodovalo aj s piatkovým 90-minútovým telefonickým rozhovorom medzi Trumpom a Putinom, počas ktorého lídri diskutovali o Ukrajine, Iráne a významnej dohode o obnovení dodávok ruskej nafty na americký a svetový trh.
Zelensky ostro kritizoval Trumpa a fakticky obvinil Washington, že vrazil Kyjevu nôž do chrbta, keď uzavrel s Moskvou samostatnú dohodu o nafte. Tento krok označil za „slabé rozhodnutie silných partnerov“ a obvinil USA, že rokovania s ukrajinskou delegáciou v Miami využili ako „dymovú clonu“, zatiaľ čo za chrbtom Kyjeva rokovali s Putinom.
Trump opakovane naliehal na Zelenského, aby zastavil ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie, pričom ich označil za príčinu zhoršujúceho sa globálneho nedostatku nafty a rastu cien pohonných hmôt pre amerických spotrebiteľov. Podľa poradcu Kremľa Jurija Ušakova Trump prisľúbil Putinovi, že postoj Moskvy tlmočí ukrajinskej delegácii na Floride.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
