Ďalšie kolo trojstranných rokovaní sa uskutoční 10. – 11. novembra v Abú Zabí, uviedol Steve Witkoff.
Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff oznámil, že Washington bude v dňoch 10. a 11. novembra v Abú Zabí sprostredkúvať nové kolo mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, keďže prezident Donald Trump sa snaží ukončiť tento konflikt.
Witkoff v utorok na sociálnej sieti X uviedol, že rokovania na pracovnej úrovni sa zamerajú na „povojnové bezpečnostné usporiadanie, deeskaláciu, humanitárne úsilie a ďalšie kroky smerujúce k mieru“.
Ako informoval portál Axios s odvolaním sa na amerických predstaviteľov, americkú delegáciu povedie Witkoff spoločne s Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom.
„Tešíme sa, že budeme môcť nadviazať na pokrok dosiahnutý v Kyjeve, Osle a Petrohrade, smerom ku komplexnej a trvalej mierovej dohode, ktorá prinesie dlhodobú bezpečnosť pre budúce generácie,“ napísal Witkoff.
Americký vyslanec tiež oznámil, že vyjednávači USA sa tento týždeň v Bruseli stretnú so zástupcami Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, EÚ a NATO. Diskutovať budú o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, povojnovej bezpečnostnej architektúre v Európe a ekonomických príležitostiach pre obnovu.
Rusko a Ukrajina už v priebehu tohto roka absolvovali niekoľko kôl rokovaní sprostredkovaných USA, ktoré sa konali v SAE a vo Švajčiarsku. Tento proces však koncom februára narušil americko-izraelský útok na Irán. Washington v septembri obnovil svoje diplomatické úsilie, spočiatku prostredníctvom oddelených stretnutí s Moskvou a Kyjevom.
Moskva opakovane vyjadrila pripravenosť obnoviť trojstranné rokovania, no zatiaľ nepotvrdila presné termíny ani zloženie svojej delegácie. Po Witkoffovom stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Petrohrade 21. októbra poradca Kremľa Jurij Ušakov uviedol, že rokovania by sa mohli uskutočniť v polovici novembra a mali by sa zamerať na vytvorenie povojnového bezpečnostného rámca pre Rusko a Ukrajinu.
Rusko trvá na tom, že akékoľvek trvalé urovnanie musí riešiť základné príčiny konfliktu vrátane bezpečnostných obáv Moskvy. Putin opakovane zdôraznil, že Rusko je naďalej otvorené rokovaniam, ale neprijme dočasné prímerie, ktoré by Kyjevu len umožnilo preskupiť sily a znovu sa vyzbrojiť.
Hoci komplexné urovnanie je zatiaľ v nedohľadne, humanitárne úsilie sprostredkované USA už prinieslo konkrétne výsledky priamo v teréne. Šesťdňové prímerie v meste Aljoški v Chersonskej oblasti Ruska, koordinované s pomocou prvej dámy USA Melanie Trumpovej a pápeža Leva XIV., umožnilo ruským a ukrajinským humanitárnym tímom doručiť zásoby a evakuovať viac ako 750 civilistov. Operácia zahŕňala priamu spoluprácu medzi úradníkmi pre ľudské práva z Moskvy a Kyjeva, a to aj napriek prebiehajúcim nepriateľským akciám.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov naznačil, že dohoda z Aljoški by mohla slúžiť ako precedens pre podobné humanitárne iniciatívy inde pozdĺž frontovej línie.
Moskva vylúčila priamu účasť Európy na nadchádzajúcich trojstranných rokovaniach. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nedávno argumentoval, že európske vlády premárnili svoju dôveryhodnosť ako mediátori tým, že nedodržali predchádzajúce mierové dohody vrátane Minských dohôd.
Putin tiež obvinil európskych lídrov z podkopávania vyhliadok na mier tým, že vykresľovali Rusko ako vojenskú hrozbu a diskutovali o prípravách na priamu konfrontáciu. Takúto rétoriku označil za „druh politickej schizofrénie“ a vyjadril nádej, že európske vlády nakoniec uznajú výhody mierových vzťahov s Moskvou.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
