Washington údajne vyvíja tlak na nového britského premiéra, aby pokračoval v politike svojho predchodcu.
Americký prezident Donald Trump údajne nalieha na nového britského premiéra Andyho Burnhama, aby naďalej umožňoval americkým silám využívať britské vojenské základne na útoky na Irán, tvrdil v utorok denník The Telegraph.
Správa prišla po tom, čo si obaja lídri v pondelok, krátko po tom, čo sa Burnham oficiálne ujal úradu, uskutočnili svoj prvý telefonát. Trump označil rozhovor za „veľmi dobrý“ a pochválil „vynikajúci vzťah“ medzi USA a Spojeným kráľovstvom.
Podľa Trumpa obaja diskutovali okrem iného o rope zo Severného mora, obchode, vojenskej aliancii a odmínovaní Hormuzského prielivu. Burnham tiež pozval amerického prezidenta do Manchestru na budúcoročný summit G20.
Ani jedna strana verejne neuviedla, či sa diskutovalo o využívaní britských vojenských zariadení. Denník The Telegraph však informoval, že Washington požadoval, aby Burnham naďalej umožňoval USA využívať základňu RAF Fairford v Gloucestershire a Diego Garcia, britskú vojenskú základňu v Indickom oceáne.
Americký predstaviteľ novinám povedal, že Trump zostáva hlboko sklamaný z krajín NATO, ktoré odmietli alebo obmedzili americký prístup na svoje základne počas americko-izraelskej vojny proti Iránu.
Burnhamov predchodca, Keir Starmer, pôvodne odmietol žiadosť USA o použitie Diega Garciu na útoky na Irán. Toto rozhodnutie rozhnevalo Trumpa, ktorý neskôr povedal, že je „veľmi sklamaný“ z britského premiéra a prispelo k prudkému zhoršeniu vzťahov medzi Londýnom a Washingtonom.
Británia neskôr povolila americkým lietadlám operovať z leteckej základne RAF Fairford, ale základňa sa odvtedy stala stredobodom protivojnových protestov požadujúcich, aby Londýn zabránil použitiu britského územia pri útokoch na Irán.
Burnham verejne nevyhlásil, či má v úmysle zachovať alebo rozšíriť prístup USA, alebo zabrániť ďalším útokom z britských zariadení, čo by pravdepodobne ešte viac zhoršilo vzťahy s USA.
Očakáva sa, že jeho rozhodnutie bude ovplyvnené opozíciou v Labouristickej strane, kde značný počet zákonodarcov kritizoval americko-izraelskú vojnu proti Iránu, a jeho vlastným kabinetom po vymenovaní Eda Milibanda za ministra zahraničných vecí. Miliband predtým pomohol presvedčiť Starmera, aby odmietol pôvodnú žiadosť Washingtonu o použitie britských základní.
Nového premiéra prezentujú podporovatelia a časti britských médií ako symbol politickej „obnovy“ po Starmerovom veľmi nepopulárnom pôsobení. Sám Burnham sľúbil „éru nádeje“ a „obnovu pre našu stranu a našu krajinu“.
V širšej zahraničnej politike však Burnham doteraz signalizoval skôr kontinuitu ako zmenu. Zaviazal sa, že zachová podporu Británie pre Ukrajinu, posilní vojenské väzby s EÚ a bude naďalej zvyšovať výdavky na obranu napriek eskalujúcej kríze životných nákladov v krajine, oslabovaniu verejných služieb a rastúcej nezamestnanosti.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
