V tomto našom rozhádanom štáte, plnom príslovečnej slovanskej nesvornosti, pokoj tak skoro nebude. Neustále sa tu proti niekomu a niečomu zúrivo bojuje a inak tomu nebolo ani včera, kedy v popoludňajších hodinách do biela rozčúlený vodca protivládnych alarmistov, progresivistický extrémista Šimečka, vyzval, aby si ľud zapamätal včerajšiu stredu ako čierny dátum začiatku celonárodnej hospodárskej katastrofy, spôsobenej schválením návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok v parlamente. Nasledujúce generácie podľa neho budú na ten čierny deň veľmi dlho nadávať s oprávneným hnevom. Národná rada Slovenskej republiky sa ešte stále volá parlamentom, hoci ja by som tam už školské exkurzie na balkón v rámci občianskej náuky rozhodne nevodil, aby sa naša mládež v prostredí toxickej nenávisti neučila ako sa verbálne radikalizovať, škaredo jeden druhému nadávať a hurónsky bučať ešte aj v najvyššom legislatívnom zbore republiky.
Včerajšok rozvíril prach na politickej scéne Slovenska tak, že sa dostal až do horných vrstiev atmosféry a minimálne do volieb sa už určite neusadí, práve naopak.
Donedávna mimoriadne populárny minister životného prostredia Taraba sa v priebehu iba pár dní po svojom odvolaní dopustil hneď niekoľkých neuveriteľných dvojchýb. Predovšetkým precenil sám seba a svoju popularitu vo vedomí značnej časti dôverčivého národa keď sa domnieval, že jeho obľúbenosťou nič neotrasie lebo príliš mnohí v ňom už vidia vychádzajúcu žiarivú hviezdu budúceho premiéra…. Nepodporenie návrhu štátneho rozpočtu z jeho strany však dramaticky otriaslo nielen tou zdanlivo neotrasiteľnou popularitou a pozitívnym sentimentom ľudí voči jeho osobe, ale určite otrasie aj s tým spojenou preferenčnou štatistikou. Andrej Danko mohol na spoločnom vystúpení koaličných lídrov s výrazom víťazného hráča veľkého finále svetového pohára povedať „Vidíte, nevravel som vám“?
Rozpočet pritom prešiel iba o jeden hlas…. jeden jediný hlas! Čo ak by sa bol nejaký koaličný poslanec pri stlačení hlasovacieho zariadenia pomýlil a zahlasoval by nie za ale proti. Nie preto, že by chcel, jednoducho by sa pomýlil. Také veci sa už predsa v minulosti stali. Alebo iný poslanec sa mohol nečakane ocitnúť s akútnym slepákom na operačnom stole brušnej chirurgie najbližšej nemocnice v narkóze pod skalpelom….. čo potom? To malo to kľúčové hlasovanie o zákone roka závisieť vo svojom výsledku od prítomnosti či neprítomnosti akútnej brušnej príhody niektorého ústavného činiteľa v poslaneckom kresle?
Tie státisícové odmeny niekoľkým najbližším spolupracovníkom bola ďalšia chyba, lebo brániť sa tým, že stotisíc v hrubom je len šesťdesiattisíc v čistom vyznelo detinsky trápne. Odrazu to bol celkom iný Taraba keď utekajúc dolu schodmi odpovedal na nepríjemnú novinársku otázku – už to nebol ten Taraba, akého poznáme so súbojov s Kajtárovou. Ďalšou školáckou chybou je názov jeho novej strany, ktorý obsahuje priezvisko TARABA. Proti rozvoju Slovenska ako takému nemôže samozrejme nikto namietať, ale dať do názvu zakladanej partaje aj vlastné priezvisko…. nehnevajte sa, to je gól do vlastnej brány ešte prv, než sa zápas vôbec začal. Mlieko sa tak dokonale rozlialo, že plakať nad tým momentálne nemá zmysel. Len to rýchle poutierať mopom do sucha a čakať, čo sa ešte bude dať zachrániť.
Rád by som vedel, čo sa odohráva v hlave premiéra Fica lebo toho má na svojich pleciach aj po včerajšom vystúpení na parlamentnom výbore pre európske záležitosti dosť. Rovnako toho má určite dosť aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý sa po tak náročnom dni musel, na rozdiel od nás, sediacich v teple a pohodlí svojich obývačiek, posadiť v očividne nepriateľskej Ta3 oproti obávanému sršňu z východného Slovenska v podobe Mesterovej. Ja sa len čudujem, ako to tí dvaja – Fico a Gašpar – vôbec zvládajú.
Zdroj telegram
