Predvčerajšiu tlačovú besedu podpredsedu NR SR Tibora Gašpara a poslaneckého klubu strany Smer-SD som komentoval zo svojho pohľadu vo včerajšom rannom článku konštruktívnym spôsobom pod titulkom „Mne sa žiaden smrad nebude vyhrážať“.
Reagoval som najmä na tú časť tlačovky, v ktorej sa hovorilo o alternatívnych médiách – konkrétne o troch z nich – o Hlavnom denníku, Hlavných správach a E-reporte. Dovolil som si poukázať na fakt, že tu nie sú len tie tri médiá, prípadne ešte niektoré ďalšie, ktoré majú svoju stálu redakcie a napríklad pevné vysielacie časy a podobne, ale sú tu aj samostatne pôsobiaci, číže sóloví alternatívni novinári, komentujúci politické dianie na viac menej pravidelnej, v nejednom prípade aj dennej, báze, ako jednotlivci. Na tých sa bohužiaľ zabúda. Nemalo by sa.
Istý čas som sa zaoberal myšlienkou pokúsiť sa zorganizovať a zvolať Konvent alternatívnych médií, dokonca s možnosťou prípadného založenia osobitnej novinárskej organizácie, ako protiváhe Slovenského syndikátu novinárov. Mohlo to byť užitočné, ale od tej myšlienky som napokon upustil z viacerých dôvodov, ktoré v tejto chvíli netreba rozoberať.
Keďže sa tu v najrôznejších súvislostiach toľko hovorí o alternatívnych médiách, dovolím si na tomto mieste odcitovať z môjho publikovaného listu Dannymu Kollárovi v čase, keď bol vo väzbe: „V Tvojom vianočnom posolstve je okrem iného aj zaujímavá pozoruhodná zmienka, z ktorej cítiť, že sa zamýšľaš nad tým, odkedy sú vlastne na Slovensku alternatívne médiá. Nuž Danny, tí alternatívni novinári tu nie sú iba od roku 2018 či 2019, ani od roku 2013, a dokonca ani od roku 2010. Tie vytrvalo aktívne, obetavé a proslovenské alternatívne novinárske hlasy sú tu, milý Danny, už od samého začiatku, od roku 1990…. To, že najmä v ostatných piatich či šiestich rokoch pristúpili do idúceho vlaku aj vďaka v minulosti neexistujúcemu internetu, sociálnym sieťam a YouTube ďalší, je fajn, treba to jednoznačne vítať a úprimne sa z toho tešiť. Ale tá alternatíva, priateľ môj statočný, tu existuje a pôsobí tu už od roku 1990.“
Toľko citát z môjho januárového listu Dannymu. Pridám ešte jeden, tentoraz zo životopisu novinára a bývalého poslanca Národnej rady, Jána Smolca, aby bolo celkom jasné ako a kedy vznikla tá novinárska alternatíva, kto ju založil a prečo: „Ján Smolec bol po novembri 1989 člen Slovenského zväzu novinárov, ktorý sa neskôr zmenil na Syndikát slovenských novinárov. Avšak nebol spokojný s tým, že vedenie syndikátu vôbec neprejavovalo ani najmenší záujem o národné a emancipačné záujmy Slovenska. Preto spolu s R. Kaliským, D. Slobodníkom, D. Machalom, J. Ferkom, P. Štrelingerom, G. Zelenayom a mnohými ďalšími založili klub novinárov Za pravdivý obraz Slovenska. Neskôr sa klub stal základom novej novinárskej organizácie – Združenia slovenských novinárov.“ Toľko citát. Ja som sa v roku 1993 stal podpredsedom spomenutého Združenia slovenských novinárov.
Čiže tá takzvaná novinárska alternatíva, či sa to komu páči alebo nie, je na Slovensku už temer 36 rokov. Nezaškodí občas pripomenúť tieto skutočnosti nielen širšej verejnosti, hoci tá – prinajmenšom jej značná časť – chvalabohu vníma veci a súvislosti dostatočne pozorne a s živým záujmom, ale najmä našej vláde, jej predstaviteľom a poslancom parlamentu, ktorých absorbčné schopnosti a obmedzené zorné pole sú občas príliš zúžené
Zdroj telegram
