Hoci 15. september je naďalej sviatkom Sedembolestnej Panny Márie, podľa aktuálnej slovenskej legislatívy však nebude v roku 2026 dňom pracovného pokoja. V súvislosti s konsolidáciou verejných financií nadobudol totiž 1. novembra 2025 účinnosť zákon č. 261/2025 Z. z., ktorý zmenil postavenie niektorých sviatkov v roku 2026. Zmena sa už dotkla 8. mája – Dňa víťazstva nad fašizmom, ktorý tiež nebol v tomto roku dňom pracovného pokoja.
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412. Hovorilo sa o ňom na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú cirkev bol ustanovený pápežom Benediktom XIII. v roku 1727.
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári katolíckej cirkvi všeobecne zaznamenaný ako záväzná spomienka. Len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.
Katolícki veriaci si v tento deň pripomínajú sedem bolestí Matky Božej. Sedem bolestí sa chápe v symbolickom zmysle, lebo toto číslo v biblickom ponímaní znamená plnosť. Prvá bolesť, ktorú Panna Mária prežila, súvisí s proroctvom Simeona o meči, ktorý aj jej prebodne srdce. Druhou bolesťou je útek Márie a Jozefa s dieťaťom Ježišom do Egypta, treťou je hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme, štvrtou stretnutie Márie so synom na krížovej ceste, piatou je pohľad Márie na ukrižovanie a smrť Ježiša, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a napokon siedmou bolesťou je uloženie Ježiša do hrobu.
Písomnú žiadosť, aby sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovenska, sformulovali slovenskí biskupi na čele s Jánom Vojtaššákom. Pápež Pius XI. na ich žiadosť dekrétom „Celebre apud Slovachiae gentem“ z 22. apríla 1927 povolil používať invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu.
Starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska potvrdil 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom „Quam pulchram“. Zároveň vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. O dva roky neskôr riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska a slovenského národa. Sochu Sedembolestnej Panny Márie 1. júla 1995 korunoval pápež Ján Pavol II.
Začiatky putovania veriacich do Šaštína siahajú do roku 1564, keď Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach.
S manželom mala spory, ktoré vyvrcholili tým, že ju na jednej spoločnej ceste nechal vyhodiť z koča. O pomoc prosila práve pri obraze Márie. Sochu, ktorú neskôr dala zhotoviť, uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá stojí v Šaštíne dodnes.
Celonárodná púť k patrónke Slovenska – Sedembolestnej Panne Márii – sa oficiálne koná od roku 1732, keď sochu Sedembolestnej vyhlásili za milostivú. V súčasnosti každoročne navštívi Šaštín počas národnej púte približne 20.000 veriacich.
Zdroj feed teraz.sk
