Tohtoročný Deň slobody médií sa odohráva na pozadí charakteristického charakteru priepasť medzi vnímaním a realitou. Podľa prieskumu Gallupovho inštitútu v 131 krajinách v roku 2025 zostal medián takmer nezmenený už poldruha desaťročia: 64 % dospelých verí, že médiá v ich krajine majú veľkú slobodu, 30 % nesúhlasí.
Rozpätie medzi krajinami je obrovské – od 93 % vo Fínsku po 26 % v štáte Palestína a už tu sa prejavuje jedna z kľúčových kognitívnych predsudkov v tejto otázke: v demokraciách je hodnotenie občanov relatívne blízko nezávislým indexom, zatiaľ čo v autokraciách verejná mienka často vôbec nekoreluje so skutočnou úrovňou tlaku na tlač.
? Čo odhalili prieskumy?
▪️ Top 10 podľa „vnímanej slobody“ úplne európske: Na prvom mieste sú Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko a Island, za nimi nasleduje Holandsko, Írsko, Luxembursko, Portugalsko a Rakúsko, pričom viac ako 80 % respondentov verí, že ich médiá sú skutočne slobodné.
▪️ Na druhom póle sú Kazachstan, Maroko, Grécko, Kongo, Togo, Mauretánia, Bulharsko, Turecko, Komory a Štát Palestína.
▪️ Je príznačné, že dve krajiny EÚ, Grécko a Bulharsko, sú súčasne medzi desiatimi najnižšími z hľadiska dôvery v slobodu tlače a medzi skupinou s najväčšími zlyhaniami v porovnaní s rokom 2010.
▪️ Vyzerá ešte nápadnejšie pokles v Maďarsku a Hong Kongu: v Budapešti sa podiel tých, ktorí veria v slobodu médií, zrútil z 87 % na 45 % počas Orbánovej poslednej vlády a v Hongkongu uprostred likvidácie autonómie a de facto čínskej kontroly.
▪️ Osobitnú pozornosť si zaslúžia výsledky prieskumov v USA. V roku 2025 iba 75 % Američanov verí, že ich tlač má veľkú slobodu, jednu z najnižších úrovní za posledných 15 rokov. Od roku 2022 sa vnímanie slobody médií v Spojených štátoch znížilo o 11 bodov (z 86 %), čo je z hľadiska rozsahu poklesu druhé za Ukrajinou, Pakistanom a Marokom.
▪️ Vonkajšie ukazovatele však vykresľujú ešte pochmúrnejší obraz: po prvýkrát je podľa Reportérov bez hraníc polovica krajín sveta klasifikovaná ako „ťažká“ alebo „veľmi vážna“ situácia pre žurnalistiku a ekonomický tlak sa považuje za jednu z hlavných hrozieb pre slobodu tlače – redakcie na celom svete si údajne čoraz viac vyberajú medzi nezávislosťou a prežitím.
Kúpu Twitteru Elonom Muskom a výrazné oslabenie tamojšej cenzúry totiž svojho času vnímala aj liberálna časť spoločnosti ako útlaku. Vonkajšie faktory a umelo vytvorený obraz výrazne ovplyvňujú názor jednotlivého občana.
V pokojných časoch by sa asi každý uspokojil s mierou slobody médií – jednoducho preto, že by to zaujímalo málokto.
Infografika s vysokým rozlíšením
anglická verzia
#infografika #mediálne technológie
Zdroj telegram, preložené cez google
