V období rokov 2000 až 2024 sa počet krajín s endemickým výskytom malárie výrazne znížil – zo 108 na 80. Na druhej strane globálna situácia stagnuje. V roku 2024 bolo odhadom 282 miliónov prípadov a 610.000 úmrtí, čo predstavuje mierny nárast oproti roku 2023.
WHO varuje, že škrty v globálnej zdravotníckej pomoci narušili zdravotné systémy, dohľad aj preventívne kampane a hrozí, že dosiahnutý pokrok sa môže zvrátiť. Financovanie je v deficite a to v ére, keď rastú humanitárne a environmentálne výzvy – klimatické zmeny, konflikty a komunitné krízy naďalej podporujú návrat malárie a narúšajú poskytovanie základných zdravotníckych služieb.
Svetový deň boja proti malárii sa každoročne pripomína od roku 2001 a je masívne podporovaný WHO. Pod týmto názvom sa prvýkrát predstavil 25. apríla 2008, rozhodlo sa o tom v roku 2007 v Ženeve. Nahradil sa tak dovtedajší Africký deň boja proti malárii, ktorý sa v aprílovom termíne registroval od roku 2001.
WHO sa snaží robiť kampaň čo najširšie, a to aj témami. Vlani sa Svetový deň boja proti malárii niesol v duchu oživenia úsilia na všetkých úrovniach – od globálnych politík po komunitné aktivity – a urýchlenia pokroku v záujme eliminácie tejto choroby.
Epidemiológia ochorenia je mimoriadne rôznorodá – malária sa často vyskytuje v odľahlých oblastiach alebo medzi ťažko dostupnými a vysoko mobilnými skupinami obyvateľstva, ako sú lesní robotníci, migranti, pôvodní obyvatelia, vojenský personál a utečenci. Výzvam v súčasnosti čelí napríklad aj región Pacifiku. Problematika zahŕňa aj poskytovanie služieb odľahlým komunitám v Papue-Novej Guinei a na Šalamúnových ostrovoch.
Aj keď je cesta k naplneniu vízie „nulovej malárie“ náročná, pacifické regióny zaznamenali výrazné úspechy v kontrole ochorenia. V období 2000–2023 klesla incidencia malárie z 4,1 na 2,3 prípadu na 1000 obyvateľov. V riziku úmrtnosti z 1,0 na 0,4 úmrtia na 100.000 obyvateľov. V roku 2023 pripadalo na Papuu-Novú Guineu 87,5 % všetkých prípadov malárie v regióne, nasledovali Šalamúnove ostrovy, Filipíny a Kambodža. Čína bola v roku 2021 oficiálne vyhlásená za krajinu bez výskytu malárie. Malajzia nehlásila žiaden prípad malárie u ľudí už šesť po sebe nasledujúcich rokov. Päť krajín – Kambodža, Laos, Kórejská republika, Vanuatu a Vietnam – evidovalo v roku 2023 menej ako 10.000 odhadovaných prípadov.
Malária je známa aj ako bahenná horúčka. V nejakej forme sa vyskytuje takmer všade – v subsaharskej Afrike, Ázii, Južnej Amerike, na Blízkom východe a donedávna aj v niektorých častiach Európy. Patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia, prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles.
Priebeh malárie môže byť v niektorých prípadoch rýchly a dochádza k stavom ohrozenia života, zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň. Klasickým príznakom choroby je zimnica a vysoká horúčka. Po jej prudkom poklese sa po dvoch až štyroch dňoch opäť objavuje. Prevenciou pred maláriou v oblastiach jej výskytu je nosenie dlhých rukávov a nohavíc i používanie sieťok proti komárom. Na liečbu sa používa chinín a z neho odvodené látky.
Najnovšie zozbierané údaje od WHO ukazujú, že od roku 2000 sa podarilo zabrániť odhadom 2,2 miliardám prípadov malárie a 12,7 miliónom úmrtí. Napriek tomu však zostáva vážnou hrozbou pre verejné zdravie na celom svete, najmä v africkom regióne. Aj preto v roku 2024 tvorilo 84 % dodávok vakcín do Afriky účinnejšie typy s obsahom účinnejšej látky, alebo s dvojitou účinnou látkou, čo je výrazný nárast oproti iba 10 % v roku 2019.
Významný prelom z hľadiska vakcinácie je ochrana miliónov detí. Sezónna chemoprevencia malárie je dostupná až pre vyše 50 miliónov. Zlepšila sa aj liečba – dnes diagnostikovaných a liečených účinnými liekmi viac detí s horúčkou ako v minulosti. Stále však v africkom regióne nemá prístup k potrebným službám na prevenciu, odhalenie a liečbu ochorenia príliš veľa ľudí.
Francúzsky vojenský lekár a špecialista na parazity Charles Louis Alphonse Laveran (1845-1922) v roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za medicínu v oblasti prác vo fyziológii a za objav chorôb spôsobených prvokmi.
Zdroj feed teraz.sk
