AFP pripomenula, že Erdogan si otázku vydávania osôb podozrivých z napojenia na Gülenovo hnutie stanovil za k?ú?ovú požiadavku pred tým, ako v roku 2024 súhlasil s ratifikáciou ?lenstva Švédska v NATO. Erdogan Švédsko viní z toho, že je úto?iskom pre „teroristov“, ktorí boli údajne zapletení do pokusu o prevrat zosnovaného odpadlíckou frakciou armády.
Nemenovaný úradník švédskeho ministerstva spravodlivosti pre AFP uviedol, že švédska vláda sa 13. novembra rozhodla zamietnu? dve žiadosti o vydanie dvoch osôb do Turecka po tom, ?o švédsky Najvyšší súd zistil prekážky brániace tejto procedúre.
Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu sa týka tureckých ob?anov Muharrema Ozada (36) a Abdullaha Bozkurta (54).
Turecko obvinilo Ozada z ?lenstva v „ozbrojenej teroristickej organizácii“ – Gülenovom hnutí –, pretože mal bankový ú?et v banke prepojenej s touto organizáciou. Mal aj väzby na ?udí v organizácii a žil a pracoval v študentskej ubytovni, ktorá jej patrila.
Novinár Bozkurt je obvinený z vedenia ozbrojenej teroristickej organizácie a šírenia propagandy v jej prospech, porušenia dôvernosti a zverej?ovania informácií o národnej bezpe?nosti a politických záujmoch.
Švédsky Najvyšší súd rozhodol, že títo muži nemôžu by? vydaní na stíhanie vo svojej vlasti, pretože za trestné ?iny, z ktorých ich Turecko obvinilo, nie je vo Švédsku trest od?atia slobody na viac ako jeden rok.
Kone?né rozhodnutie o žiadostiach o vydanie do ich štátov prijíma vo Švédsku vláda, ktorá im však nemôže vyhovie? v prípade, ak Najvyšší súd vydá negatívne stanovisko.
Gülenovo hnutie Hizmet (Služba) bolo založené v 70. rokoch a v Turecku i zahrani?í prevádzkovalo okrem iného školy ?i nemocnice. Pred ?istkami z posledných rokov vlastnilo v Turecku aj niektoré médiá.
Erdoganova vláda viní priaznivcov tohto hnutia zo sprisahania a snahy o prevrat. Po tom, ako sa ?as? armády v júli 2016 pokúsila o pu?, z ktorého vláda obvinila aj Gülena, sa v štátnej správe v Turecku za?ali rozsiahle ?istky a vlna zatýkania. O miesto vtedy prišlo 130.000 štátnych zamestnancov vrátane tisícov sudcov, prokurátorov a vojakov, ale i mnohých u?ite?ov. Po?as výnimo?ného stavu, ktorý trval až do júla 2018, vláda zakázala ?innos? mnohých nezávislých médií.
Zdroj feed teraz.sk
