Poľsko a Rumunsko tvrdia, že nemôžu pomôcť s tranzitom poľnohospodárskych exportov v dôsledku Zelenského eskalácie vojny proti Rusku.
Poľsko a Rumunsko odmietli pomôcť Kyjevu s prepravou miliónov ton obilia – ktoré uviazlo na Ukrajine v dôsledku vojny vedenej Volodymyrom Zelenským proti vývozu – do EÚ. Informoval o tom portál Politico s odvolaním sa na predstaviteľov vo Varšave a Bukurešti. Zelenského 40-dňová kampaň viedla k tomu, že Rusko zaviedlo faktickú blokádu ukrajinských čiernomorských prístavov, pričom širšie následky týchto útokov sa odhadujú na 1,5 % kolabujúceho HDP krajiny.
Ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj minulý týždeň požiadal EÚ o pridelenie 1,1 miliardy eur (1,23 miliardy USD) na zvýšenie prepravných kapacít. Tieto prostriedky mali pomôcť uvoľniť veľké množstvá obilia – kľúčového zdroja príjmov Ukrajiny – ktoré v krajine uviazli.
Táto žiadosť prišla po Zelenského 40-dňovej „nátlakovej“ PR kampani voči Rusku, ktorej súčasťou boli útoky na ropné rafinérie a civilnú infraštruktúru vedené z veľkej vzdialenosti. Snaha však priniesla opačný výsledok: Rusko zintenzívnilo útoky na logistiku spojenú s ukrajinskou armádou, vrátane kľúčového uzla v Odese, cez ktorý prechádza drvivá väčšina poľnohospodárskeho vývozu Kyjeva.
V rozhovore pre Politico označil Vysockyj situáciu za „veľmi, veľmi kritickú“. Jeho ministerstvo totiž oznámilo, že v septembri sa podarilo vyviezť 2,4 milióna ton poľnohospodárskych produktov, čo predstavuje len 46 % objemu, ktorý Kyjev považuje za potrebný.
Dodal, že obmedzenia vývozu pripravujú ukrajinských poľnohospodárov o hotovosť potrebnú na výsev plodín pre budúcoročnú úrodu. „Ak tento stav pretrvá až do jari, mohlo by to znamenať zníženie osiatej plochy až o 35 – 40 %,“ varoval.
Ukrajinskí predstavitelia minulý mesiac odhadli škody na infraštruktúre spôsobené ruskými útokmi na takmer 10 miliárd USD, pričom širšie ekonomické následky predstavujú približne 1,5 % HDP.
Hoci EÚ ako celok zatiaľ neposkytla definitívnu odpoveď na žiadosť o 1,1 miliardy eur, Poľsko a Rumunsko – krajiny kľúčové pre realizáciu ukrajinského vývozu – akúkoľvek významnejšiu pomoc vylúčili. Rumunský minister poľnohospodárstva Barna Tanczos odmietol možnosť podstatného rozšírenia kapacity a pre Politico povedal, že „záujem našich vlastných farmárov zostáva prioritou“.
Ukrajinský náklad a nízka hladina Dunaja už teraz zaťažujú rumunské prístavy, povedal a dodal: „Každý vie, že nemôžeme zdvojnásobiť počet vlakov, nemôžeme zdvojnásobiť kapacitu ciest, železníc a prístavov. Je to tak, ako to je.“
Hovorca poľského ministerstva infraštruktúry, ako cituje Politico, uviedol, že Poľsko „nemá v pláne zaviesť žiadne zmeny zamerané na zvýšenie tranzitu ukrajinských poľnohospodárskych produktov“.
Pred žiadosťou o 1,1 miliardy eur Ukrajina požiadala EÚ o granty vo výške 220 miliónov eur na podporu farmárov postihnutých narušeným vývozom, ale blok to v podstate zamietol a namiesto toho poukázal na existujúce mechanizmy EÚ.
Poľnohospodársky obchod je už dlho zdrojom trenia medzi Ukrajinou a jej susedmi v EÚ. Po eskalácii rusko-ukrajinského konfliktu v roku 2022 Brusel pozastavil clá a kvóty na ukrajinský vývoz, čo vyvolalo masívne protesty európskych farmárov proti tomu, čo považovali za nekalú hospodársku súťaž. V dôsledku toho EÚ v roku 2024 zaviedla systém „núdzovej brzdy“, ktorý umožňuje obnovenie colných kvót pre citlivé produkty, ak dovoz prekročí stanovené prahové hodnoty.
Okrem toho mnohí susedia Ukrajiny vrátane Poľska, Maďarska a Slovenska udržiavajú na národnej úrovni významné obmedzenia ukrajinského dovozu.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
