Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa začal 20. februára 2026 súdny proces so siedmimi obžalovanými z extrémistických trestných činov. Sú to: László Csörgei, Attila Hencze, Olivér Ibolya, András Kiss, Sándor Patassy, Zoltán Zalaba a Ferenc Zirig. Menovaní sú členmi občianskeho združenia Miklósa Kondého z Dunajskej Stredy. Obžalovaní vybudovali v roku 2020 v centre Dunajskej Stredy kópiu pamätníka z obdobia okupácie Slovenska horthyovským Maďarskom a odvtedy na ňom vztyčujú maďarskú vlajku počas štátnych sviatkov a pamätných dní Maďarska.
Obžaloba považuje pamätník za extrémistický materiál, nakoľko je zhodný s pamätníkom odhaleným v centre Dunajskej Stredy pri prvom výročí vstupu maďarskej armády do mesta 12. novembra 1939. Architektonickým stvárnením stavba pamätníka s vlajkovou žrďou odkazuje na maďarské potrianonské hnutie, ktorého ideou je revízia Trianonu a obnovenie veľkého Maďarska, čoho symbolom je vztyčovanie maďarskej vlajky na pol žrde. Pamätník zároveň sprítomňuje obdobie maďarskej okupácie slovenského územia v rokoch 1938-1945, kedy po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 z iniciatívy Maďarska ministri zahraničia Nemeckej ríše a Talianska rozhodli, že južné Slovensko, ako aj južná časť Podkarpatskej Rusi budú pripojené k Maďarsku.
Obžalovaní opakovaným vztyčovaním maďarskej vlajky počas roka v dňoch štátnych sviatkov Maďarska konali v rozpore s Ústavou SR ako aj zákonom č. 63/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Je zrejmé, kam mieria svojím konaním, keďže vlajka je symbolom zvrchovanosti štátu a ustanovené štátne sviatky sú prejavom výkonu tejto zvrchovanosti.
O téme sme písali tu: https://www.zsi.sk/vysmech-slovakom-i-zakonom-sr-trva-uz-pat-rokov/
Ďalšie informácie sú v publikácii ZSI na str. 35 tu: https://www.zsi.sk/wp-content/uploads/Sprava_o_naraste_iredenty_na_juhu_SR_2023.pdf
V rámci súdneho procesu sa uskutočnili už štyri pojednávania, ďalšie sú stanovené na
19. a 21. mája 2026. V prípade uznania viny menovaných ako organizovanej skupiny im hrozí trest odňatia slobody na štyri až osem rokov. Na druhom pojednávaní 24. februára 2026 vypovedali aj traja predvolaní svedkovia: Patrik Dubovský, Ľudovít Gunčaga a Attila Karafa – viceprimátor Dunajskej Stredy.
Historický kontext
Pamätník pripomína mimoriadne citlivé obdobie historickej pamäte slovenského národa, ktoré patrí medzi naše najbolestnejšie, keďže obdobie rokov 1938-1945 po Viedenskej arbitráži bolo späté s krutým prenasledovaním slovenského obyvateľstva a s mnohými zločinmi proti ľudskosti zo strany maďarskej štátnej moci a armády.
Vojaci maďarskej armády sa v období 1938-1945 podieľali na páchaní množstva zločinov proti ľudskosti na slovenskom obyvateľstve, na lúpení, bití, trýznení, znásilňovaní a vyháňaní Slovákov z ich domovov, na rabovaní a ničení slovenských a židovských obchodov. Vojaci často aj navádzali maďarské obyvateľstvo na drancovanie, alebo sa len mlčky prizerali násilnostiam, neraz s následkom smrti obetí. Slováci boli zatváraní do maďarských koncentračných táborov, napr. v Štúrove, Tomášikove (okres Dunajská Streda), Veľkej Kaniži, Čanádpalote a i., hromadne prepúšťaní zo zamestnania v štátnej správe a školstve. Rušili sa slovenské základné a stredné školy, s cieľom pomaďarčovania, dochádzalo k páleniu slovenských kníh a celých knižníc, slovenskí rehoľníci a rehoľníčky aj kňazi boli vyháňaní z etnických dôvodov, slovenské omše boli nahrádzané maďarskými atď…
Množstvo svedeckých výpovedí je zaznamenaných aj v publikácii Krvácajúca hranica od Jozefa Kirschbauma, svedecké výpovede sú dostupné tu:
https://www.zsi.sk/wp-content/uploads/87.Vyrocie-Viedenskej-arbitraze-2025-svedectva.pdf
K pamätníku sa vyjadril aj Ústav pamäti národa, ktorý ho označil za prejav veľkomaďarského šovinizmu a pokus o rehabilitáciu režimu Miklósa Horthyho.
Absurdnosti vo výpovediach obžalovaných
Podľa medializovaných správ o súdnom pojednávaní, všetci siedmi obžalovaní vyhlásili, že sa cítia nevinní, traja predniesli vyhlásenie, ale na otázky prokurátora neodpovedali. Štyria odmietli pred súdom vypovedať.
Tvrdia že ide o „pamätník spolupatričnosti“, a pojem „spolupatričnosť“ vysvetľujú ako spolupatričnosť národov tzv. Karpatskej kotliny, ktorú nevzťahujú len na Maďarov, ale na všetky národy žijúce v Karpatskej kotline.
Väčšiu absurdnosť si ťažko možno predstaviť, vzhľadom na historický kontext ako aj na iredentistické symboly a posolstvá, ktoré boli počas viac ako piatich rokov prezentované pred pamätníkom. Veď ako môže niekto nazvať pamätník symbolizujúci násilie, bezprávie a prenasledovanie iných národov ako spolupatričnosť? Nad tým sa rozum zastavuje…
Viceprimátor Dunajskej Stredy Attila Karaffa ako svedok na súde uviedol, že realizácia pamätníka prešla riadnym procesom a k zámeru vybudovania pamätníka neboli žiadne výhrady zo strany poslancov ani členov kultúrnej a stavebnej komisie. Na otázku prokurátora, či vie o historickom kontexte pôvodného pamätníka, ktorý tomu súčasnému slúžil ako predloha, odpovedal, že o ňom nevie, čo vysvetlil slovami: „Vtedy som ešte nežil“.
Na otázku, čo vie o spoločenskom a historickom význame Trianonskej mierovej dohody, odpovedal: „To, čo sme sa učili z učebníc dejepisu, vtedy bolo rozdelenie Maďarska…”
Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/sqfqHqH/kontroverzny-pamatnik-v-dunajskej-strede-na-sude-nie-sme-extremisti-brania-sa-siedmi-obzalovani/
Na pojednávanie prišiel aj veľvyslanec Maďarska Csaba Balogh, ktorý súdne konanie nechcel komentovať a pre maďarskú verziu denníkaN povedal, že ministerstvo zahraničných vecí Maďarska sa o prípad zaujíma.
Šokujúcim momentom v procese je konanie obžalovaných, ktorí napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu 15. marca 2026 znova vztýčili maďarskú vlajku na predmetnom horthyovskom pamätníku v Dunajskej Strede. V tento deň bol v Maďarsku štátny sviatok – vypuknutie „revolúcie a boja za slobodu“ v rokoch 1848-1849.
Obžalovaní tým dávajú najavo, že nerešpektujú vážnosť a autoritu súdu – štátnej inštitúcie Slovenskej republiky.
V tento deň primátor Zoltán Hájos na verejnom podujatí v centre mesta pri príležitosti štátneho sviatku Maďarska vo svojom prejave znevážil prebiehajúci súdny proces a štátne orgány SR, Prokuratúru a Špecializovaný trestný súd označil za „komplicov“ Združenia slovenskej inteligencie.
Zároveň sa verejne zastal obžalovaných „siedmich maďarských mužov zo Žitného ostrova (Csallóközu), ktorí na území mesta Dunajská Streda postavili podstavec pre (maďarskú) štátnu vlajku v podobe, aká kedysi stála na mieste dnešného pamätníka druhej svetovej vojny…“. Ďalej primátor o obžalovaných povedal: „… Tým, že znovu postavili podstavec štátnej vlajky, neporušili zákon, nanajvýš prekročili prah citlivosti členov Združenia slovenskej inteligencie, ktorí podali trestné oznámenie.“
Informácie o podujatí priniesol mestský portál v článku s názvom: „Buďme aj my odvážni, tak ako boli mladíci v marci roku 1848“ : https://dunaszerdahelyi.sk/legyunk-mi-batrak-mint-marciusi-ifjak-voltak-1848-ban
Z prejavov rečníkov na podujatí je zjavné, že pre nich sa revolúcia 1848 neskončila, nešlo o kultúrne spomienkové podujatie, ale o politické podnecovanie v pokračovaní maďarskej – v ich ponímaní protislovenskej – revolúcie aj v súčasnosti na zvrchovanom území SR.
Veríme, že súd v tomto procese proti extrémizmu zadosťučiní spravodlivosti a povedie k odstráneniu tohto hanebného pamätníka a k potrestaniu vinníkov tohto provokatívneho a slovenský národ urážajúceho konania.
Zdroj fotografie: Wikipedia, ZSI
Zdroj feed zsi.sk
