Správa EK naznačila pokrok v troch oblastiach: mzdy, istota zamestnania a pracovný čas a ukazuje, že kvalitnejšie pracovné miesta môžu zvýšiť produktivitu zlepšením motivácie, znížením fluktuácie zamestnancov, podporovaním rozvoja zručností a podporou lepšej organizácie práce.
Dokument zdôrazňuje, že nedostatok pracovných síl je výraznejší v menej kvalitných pracovných miestach, čo ukazuje, že zlepšenie kvality pracovných miest môže pomôcť prilákať a udržať si pracovníkov tam, kde sú najviac potrební. Vyššia produktivita pomáha zlepšiť mzdy a pracovné podmienky.
Komisia upozornila, že kvalita pracovných miest sa medzi sektormi líši. Je vyššia v odvetviach strategického a hospodárskeho významu, najmä vo výrobnom sektore a sektore služieb založených na vedomostiach. Zamestnania s nedostatkom pracovnej sily zahŕňajú viac atypických hodín, menej istých pracovných miest a nižšie platy.
Správa ukazuje, že kvalitnejšie pracovné miesta sú bežnejšie v oblasti informácií a komunikácie, financií a poisťovníctva, verejnej správy a odborných, vedeckých a technických činností. Pracovné miesta nižšej kvality sa vyskytujú v ubytovacích a stravovacích službách, administratívnych a podporných službách a tiež v oblasti ostatných služieb.
Pretrvávajú aj rozdiely medzi členskými štátmi. Niektoré krajiny za posledné desaťročie zaznamenali zhoršenie dvoch alebo viacerých ukazovateľov kvality pracovných miest, aj keď celkový trend v EÚ zostal pozitívny. Správa ukazuje, že mzdy rastú iba vtedy, ak sú spoločnosti produktívnejšie, a vyššie mzdy, najmä minimálne mzdy, povzbudzujú k investíciám a inováciám.
Podľa správy EK umelá inteligencia môže zvýšiť produktivitu a kvalitu práce tým, že pomôže pracovníkom sústrediť sa na hodnotnejšie úlohy a rozvíjať nové zručnosti. Jej účinky však budú závisieť od toho, ako bude riadená. Umelá inteligencia môže vyvíjať tlak na dopyt po pracovnej sile v niektorých základných a rutinných zamestnaniach a môže ovplyvniť mzdy a pracovné podmienky.
Výskum tiež zistil, že väčšie spoliehanie sa na automatizované nástroje by mohlo oslabiť kritické myslenie, znížiť učenie sa praxou a zvýšiť potrebu ľudského dohľadu. Menej skúsení pracovníci často dosahujú okamžité zvýšenie produktivity používaním umelej inteligencie. Môžu však byť tiež menej schopní odhaliť chyby, čo môže prehlbovať rozdiely v zručnostiach.
Správa sa zaoberá aj širšími trendmi v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v EÚ. Ukazuje, že trh práce EÚ zostal odolný. V roku 2025 miera zamestnanosti dosiahla 76,1 % a nezamestnanosť zostala na historickom minime 6 %.
Podľa analýzy EK energetický šok spojený s konfliktom na Blízkom východe spomalí rast zamestnanosti, ale nezastaví ho. Očakáva sa, že v roku 2026 bude vytvorených o 440.000 pracovných miest menej. V roku 2026 sú reálne mzdy o 1,4 % vyššie ako ich úrovne spred pandémie COVID-19, pričom väčšina členských štátov sa zotavila zo strát zaznamenaných v rokoch 2022 a 2023.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
