Ako dobrovoľný politický komentátor v týchto horúcich dňoch saharského prostredia nemilosrdných štyridsiatok na stupnici teplomera v oblasti strednej Európy idem aj ja len na pol plynu, ba možno ešte menej.
Uhorková sezóna síce v súčasnosti v politike nie je, lebo aj teraz na konci júla riešime aspoň v myšlienkach vážne celosvetové problémy budúcnosti zdemolovaného pásma Gazy, prímeria-neprímeria v absurdnej vojne medzi USA a Iránom, útoku 60-tisícové davu jasajúcich arabských imigrantov na africkú enklávu požiarmi sužovaného Španielska, ktoré síce tento mesiac vyhralo majstrovstvá sveta vo futbale, ale to je asi tak všetko, čo mu možno v Trumpovských časoch rozpadu svetového priadku závidieť.
Vnímame, každý samozrejme po svojom, napríklad aj kuriózny spôsob honorovania exministra zahraničia Ivana Korčoka (lebo aj on musí z niečoho žiť) zo strany Šimečkových progresivistov a napokon aj vskutku bizarný osud problému istého nerozumného sedemdesiatnika, ktorý nechutným spôsobom verejne spochybnil atentát na premiéra Fica a teraz sa z toho musí zodpovedať pred súdom v márnej snahe zľahčovať niečo, čo sa begatelizovať rozhodne nedá. Človek sa čuduje, ako môže niekto takto exemplárne zblbnúť na staré kolená, lebo ak by sa niečoho takého dopustil nejaký pubertiak, tak sa to možno dá vysvetliť mladíckou nerozvážnosťou, ale v tomto prípade….?! Aby som nezabudol, ešte som včera čítal aj krátky komentár jedného znepokojeného občana, že možno príde čas, že si v súvislosti s vážnymi imigračnými problémami upadajúcej Európy postavíme sami okolo hraníc nášho mierumilovného štátu železný plot s ostnatým drôtom. Lebo ľudia ako Merz a Leyenová sú pre neschopnosť úplne mimo.
No riešte toto všetko, ak na nič nemáte osobne dosah, nechce sa vám hore dolu dezinformačne konšpirovať a musíte sa starať aj o svoje vlastné triviálne veci. Ako napríklad čo v týchto dňoch navariť a či sa vám vôbec chce ísť skoro ráno do obchodu. Ja som napríklad ešte v utorok pred nástupom horúčav šibol aj do smrekového lesa a nazbieral som za kôš krásnych zdravých hríbov smrekových („dukákov“) a pre pestrosť aj nejaké modráky, Všetko som to pokrájal a v mikroténoch zmrazil. Keď som o tom, spolu s priloženou fotkou čerstvých húb, informoval v motivačnej SMS správe moju priateľku na dezolátne vysušených dolniakoch, išla sa tá dobá žena od radosti zblázniť a chválila ma, aký som neskutočne šikovný. To je pravda, a ja sebakriticky dodám, že aj pracovitý 🙂
Tak napríklad včera som zo šopky vytiahol pavučinou obalenú cirkulárku lebo na vrchole leta treba myslieť na to, že na jeseň a v zime je nutné čímsi kúriť v kachliach a v krbe ak žiješ v horskej osade, kde nie je plyn. Aspoň som sa pri práci s drevom mohol osviežiť v mojom malom modrom bazéniku o smiešnom objeme 6 metrov kubických, do ktorého som ešte pred týždňom dolieval vriacu vodu ale teraz tam budem hádzať kusy ľadu z mrazničky. Aj o tom je bezstarostný život neboráka na horách, lebo včera u nás teplota vonku prvý raz dosiahla vražedných 31 stupňov. Šťastím v našom prípade je, že večer sa na Kysuciach pomerne rýchle ochladí a teraz skoro ráno je iba 15 stupňov.
Dnes v noci som spal v prievane cez dve izby …..kto by si kedy bol pomyslel, že aj prievan je v absolútnom bezvetrí letnej noci na niečo dobrý a dá sa v ňom dokonca tvrdo spať, hoci aj to je isté riziko. Lebo vlani sa mi stalo, že cez dokorán otvorené okno mi o druhej v noci vletel do spálne netopier. Nič príjemné, ale tým, že nie som bojazlivá žena, neprepadol som strachu a panike a nezačal som šalieť od hrôzy. Jednoducho som vstal a cez milého netopiera v rohu plafónu spálne, ktorú si tá lietajúca myš splietla s jaskyňou, som umne prehodil deku a keď to celé spadlo aj s netopierom na podlahu, tak som ho cez okno z tej deky vytriasol, bolo po nočnom incidente a spal som spánkom spravodlivých komentátorov ďalej. Život v prírode má svoje čaro, uznajte. A to ešte nespomínam, že je tu aj vandrujúca medvedica s dvomi malými.
Zdroj telegram
