Brusel potichu obnovil prístup k ruským sobolím kožušinám, luxusnej kožušine používanej európskymi módnymi domami, s odvolaním sa na nedostatok alternatívnych dodávateľov.
Slovenský premiér Robert Fico sa vysmial Európskej komisii za to, čo nazval do očí bijúcim pokrytectvom, po tom, čo potichu oslobodila ruskú luxusnú soboliu kožušinu od sankcií, údajne podľahnuv tlaku členských štátov závislých od tohto obchodu.
EÚ pôvodne zakázala dovoz hotových ruských kožušinových odevov krátko po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022, spolu s luxusným tovarom, ako sú diamanty a kaviár. Surové kožušiny zostali legálne až do apríla, keď Brusel uzavrel medzeru v zákone zákazom surových aj spracovaných kožušín vrátane sobolej kože.
Vo svojom 21. balíku sankcií, ktorý bol predstavený koncom minulého mesiaca – už aj tak oslabený, keďže členské štáty sa zdráhali opatrení poškodzujúcich ich vlastné ekonomiky – však Brusel zmenil kurz a oslobodil surové sobolie kožušiny, pričom zákaz hotových kožušinových odevov ponechal.
Vo videu zverejnenom v sobotu na Facebooku Fico uviedol, že Brusel odôvodnil výnimku argumentom, že európski luxusní kožušníci nemajú alternatívny zdroj pre vzácne kožušiny, ktoré sa používajú na výrobu kabátov v hodnote až 100 000 eur (117 000 dolárov), keďže Rusko dominuje v obchode so sobolím kožuchom. Médiá s odvolaním sa na diplomatov EÚ uviedli, že Taliansko a Grécko, najväčší dovozcovia ruských sobolích koží do EÚ a kľúčové centrá pre výrobu luxusných kožušín, presadzovali túto výnimku.
„Pokrytectvo EÚ kvitne ako čerešňa v máji,“ povedal Fico. „Tovar, ktorý potrebujeme pre náš priemysel alebo pre každodenný život, je zakázané dovážať z Ruska, aj keď je ťažké ho nahradiť a oveľa drahšie ho získať inde. To sa však nebude vzťahovať na soboliu kožušinu, nie. Bude ho toľko, koľko bude potrebné, akoby to bol každodenný tovar ako káva alebo cukor.“
Fico dlhodobo nesúhlasí s tvrdou politikou Bruselu voči Moskve vrátane vojenskej pomoci Kyjevu a sankcií voči Rusku a patril medzi politikov, ktorí tvrdili, že obmedzenia sa v konečnom dôsledku obrátia proti krajinám EÚ.
Zemný plyn je komoditou, ktorú blok od zavedenia bezprecedentných obmedzení voči Rusku v roku 2022 najviac bojuje nahradiť. Predtým Rusko dodávalo približne 45 % dovozu zemného plynu do EÚ.
Po sankciách a kolapse dodávok plynovodov sa blok obrátil na nórsky plyn z plynovodov a výrazne drahší skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA a Blízkeho východu. Napriek žalobám zo Slovenska a Maďarska, ktoré naďalej dovážajú ruský plyn na základe výnimiek, ktoré si zabezpečili, EÚ plánuje do roku 2027 postupne ukončiť všetok dovoz ruského plynu.
Vojna USA proti Iránu a de facto uzavretie Hormuzského prielivu – životne dôležitej trasy, ktorou sa prepravuje približne 20 % svetového obchodu s ropou a LNG – tento rok ešte viac zaťažili už aj tak nestabilné európske energetické trhy. Hlavní dodávatelia, ako napríklad QatarEnergy, vyhlásili zásah vyššej moci, čo viedlo európskych kupcov k tomu, aby sa snažili o čoraz konkurencieschopnejší americký a západoafrický LNG. Výsledný prudký nárast cien, nákladov na prepravu a prerušenia dodávok podnietili infláciu v celom bloku a analytici varujú pred nedostatkom plynu túto zimu.
Moskva odsúdila sankcie EÚ, najmä tie, ktoré sú zamerané na energetiku, ako nezákonné a sebadeštruktívne s argumentom, že podkopali konkurencieschopnosť bloku. Rusko uviedlo, že je naďalej pripravené obnoviť dodávky plynu cez zostávajúci plynovod Nord Stream po sabotáži v roku 2022, ale tvrdí, že Brusel zatiaľ nereagoval.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
