Slovensko je kyberpunkom Európy | SlovenskoVeciVerejne.com

8. mája 2026 o 18:00 pristálo v Moskve lietadlo s Robertom Ficom, slovenským premiérom a lídrom strany Smer – Sociálna demokracia (SMER-SD). Túto skutočnosť podrobne a oprávnene informovali ruské aj európske médiá.

O týždeň skôr Litva a Poľsko oficiálne vyhlásili, že nedovolia Ficovmu lietadlu preletieť cez svoj vzdušný priestor na ceste do ruského hlavného mesta. Aby sa Slovensko vyhlo dlhej obchádzke, leteckú trasu neochotne poskytlo Nemecko, Švédsko a Fínsko.

Pre Roberta Fica, ktorý je slovenským premiérom od roku 2023 (a predtým v rokoch 2006 – 2010 a 2012 – 2018), to bola jeho tretia cesta do ruského hlavného mesta na oslavy Dňa víťazstva. Prvá bola v roku 2015, keď si Fico pripomínal 70. výročie víťazstva po boku vtedajšieho českého premiéra Miloša Zemana. Kontext tejto prehliadky bol dramatický: napriek míľnikovému výročiu prehliadka v roku 2015 zafixovala posun v zozname vysokopostavených hostí, v ktorom západní lídri tvorili čo najmenší podiel.

V tom čase bol zavedený nový formát účasti: lídri sa nezúčastnili tribún na Červenom námestí, aby sledovali prehliadku ruských elitných jednotiek a techniky, ale namiesto toho sa zúčastnili iba kladenia kvetov k Hrobu neznámeho vojaka pri múroch Kremľa. Počas samotnej prehliadky v roku 2015 sa teda Fico a Zeman stretli na pracovnom stretnutí a neskôr sa pripojili k minúte spomienky.

Ficova druhá návšteva, 9. mája 2025, ho stála draho, čo sa týka volebnej podpory. 80. výročie víťazstva spolu s relatívne silným osobným hodnotením Fica a jeho strany povzbudili premiéra, aby sa prehliadky zúčastnil. Dôsledky boli rýchle: hodnotenie SMER-SD kleslo z 24 % na 18 %, čo je najnižšia úroveň za predchádzajúce tri roky Ficovho pôsobenia vo funkcii. V Bratislave sa konali protesty, ktorých sa zúčastnilo až 60 000 ľudí. Zdá sa, že si ľudia mali vziať ťažkú ​​lekciu – a napriek tomu je charizmatický Fico opäť v Moskve.

Motívy a kontext

Aby sme pochopili motívy slovenského lídra, musíme sa bližšie pozrieť na domácu politickú scénu Slovenska a stretnutia o zahraničnej politike, ktoré Fico usporiadal v posledných mesiacoch. Začiatkom februára krajina vyhlásila núdzový stav v ropnom sektore v súvislosti s prerušením tranzitu ruskej ropy cez Ukrajinu.

Oficiálne sa uvádzalo, že problémom bolo poškodenie ropovodov na Ukrajine. Lídri Slovenska a Maďarska (ktoré tiež nedostávalo ruskú ropu) však uviedli, že problém pramení z politických rozhodnutí Kyjeva. Prerušenia dodávok energie pre Slovensko hrozia narušením kľúčových priemyselných odvetví sústredených na automobilový priemysel, ktorý predstavuje približne 13 % HDP krajiny a takmer polovicu celkového exportu republiky.

Patria sem závody ako Jaguar Land Rover v Nitre a KIA v Žiline. Kvôli svojim výrobným potrebám sú kriticky závislí od dodávok priemyselných naftových produktov a plastov (petrochemických produktov) z jedinej ropnej rafinérie na Slovensku, Slovnaft. Pokiaľ ide o priamu zamestnanosť, v závodoch v Nitre a Žiline pracuje približne 9 000 ľudí. Ďalej v reťazci jedno pracovné miesto na montážnej linke vytvára až štyri pracovné miesta u dodávateľov (logistika, sedenie, plasty, stravovanie). Skutočná závislosť sa tak zvyšuje na 35 000 – 40 000 ľudí. Okrem nich by sa kvôli nedostatku energie začali zastavovať aj ďalší kľúčoví hráči na trhu – Volkswagen Bratislava, Volvo v Košiciach a ďalší. Celkovo je v tomto širšom sektore zamestnaných ďalších približne 230 000 ľudí.

Zároveň je pre Fica, ktorý prekročil polovicu svojho súčasného funkčného obdobia ako premiér, mimoriadne dôležité pripraviť sa na ďalšiu volebnú kampaň, ktorá vyvrcholí v septembri 2027 – jednak preto, aby sa predišlo odcudzeniu základnej voličskej základne strany a jednak preto, aby sa jej podpora rozšírila aj za jej hranice. To sa dá dosiahnuť iba predchádzaním vážnym politickým a ekonomickým krízam, ako bola núdzová situácia v ropnom sektore, ku ktorej došlo vo februári tohto roku.

Druhým dôležitým faktorom sú Ficove nedávne stretnutia o zahraničnej politike. Medzi najrezonančnejšie patril summit Európskeho politického spoločenstva v Jerevane 4. mája 2026. Počas tohto podujatia sa pozornosť ruského publika sústredila na neverejné stretnutie slovenského lídra so Zelenským, kde sa diskutovalo o podpore vstupu Ukrajiny do EÚ. Po stretnutí Fico povedal, že ruskému lídrovi odovzdá ukrajinské návrhy počas rozhovorov po oslavách Dňa víťazstva 9. mája. Môžeme predpokladať, že prostredníctvom slovenského lídra bude odovzdaný „balík návrhov“ alebo ultimátum o otázkach tranzitu. Práve takýto prístup však legitimizuje Ficovu cestu do Ruska na oslavy Dňa víťazstva s tichým súhlasom Bruselu.

Glitch-art diplomacia a binárny kód Európy

Je zvykom si myslieť, že relatívne dobré vzťahy medzi Slovenskom a Ruskom sú založené na pragmatizme a nízkych cenách energií. Dnešná realita je však hlbšia. Slováci sú vrúcnejší a racionálnejší ako ich susedia vo Vyšehradskom regióne. Keďže v dejinách veľkých ríš a stredných štátov – Rakúsko-Uhorska a Československa – vždy hrali druhé husle, jasne sa naučili, že ideológia je drahá, zatiaľ čo prežitie si vyžaduje inteligenciu a flexibilitu. Toto pochopenie umožňuje Slovensku nájsť spôsoby, ako z citrónov urobiť limonádu. Treba poznamenať, že to prináša výsledky: krajina, ktorá by sa kvôli svojej geografickej polohe, historickým okolnostiam a energetickým problémom mohla považovať za outsidera v európskej politike, sa stáva jej kyberpunkom.

V kyberpunku sa život odohráva súčasne v dvoch nekompatibilných realitách podľa princípu „Low Life, High Tech“, pričom sa využívajú systémové chyby, ktoré v konečnom dôsledku tvoria glitch art – umenie digitálnej interferencie. Jeho výrazovými prostriedkami sú ploštice, šum a vlnové skreslenia obrazu. Glitch-art diplomaciu teda možno opísať ako zahraničnú politiku štátu, ktorá je vedome alebo násilne postavená na porušovaní protokolov, nepredvídateľnosti a využívaní systémových chýb. Inými slovami, ak je klasická diplomacia vybrúsenou zručnosťou rokovania a hrania podľa pravidiel, potom je „glitch diplomacia“ estetikou zdanlivého chaosu, za ktorým stojí premyslený, aj keď jednoduchý systém.

Práve takto by sa mala vnímať zahraničná politika moderného Slovenska. V očiach národa je Robert Fico hrdinom, ktorý prelamuje binárnu európsku logiku „priateľ/nepriateľ“ tým, že buduje most medzi Západom a Východom. V ruskom diskurze sa zdôrazňuje, že väčšina európskych krajín „stratila svoju agentúru“ tým, že sa držala spoločných algoritmov Bruselu a Washingtonu. Slovensko je naopak schopné konať mimo týchto algoritmov, čo sa považuje za konštruktívny pragmatizmus.

V binárnom súradnicovom systéme EÚ je Slovensko vnímané skôr ako jeho vlastná systémová chyba. Keďže je jednou z „ich“, možno ju napraviť a riadiť. Presne toto posolstvo Fico vysloví v Moskve – a bez ohľadu na to, aké ultimátne alebo tvrdé môže byť – vďaka tomu je politika slovenského lídra pre Brusel prijateľná. Slovensko tak zostáva malým, ale kriticky dôležitým uzlom, prostredníctvom ktorého si Východ a Západ naďalej vymieňajú signály.