„Dohoda nepredstavuje snahu o vytvorenie vojenskej osi ani sektárskeho bloku. Nie je ani spojená s akýmikoľvek jadrovými ambíciami či pretekmi v zbrojení, ale zameriava sa skôr na budovanie udržateľných kapacít,“ uviedol námestník ministra pre verejnú diplomaciu Rajíd Krimlí v príspevku na platforme X.
Zároveň dodal, že dohoda „neohrozuje bezpečnosť žiadnej krajiny v regióne a nepredstavuje ani eskaláciu napätia medzi akýmikoľvek dvoma štátmi“.
Turecko zdôraznilo, že dohoda, ktorú krajiny podpísali v čase vojny medzi Spojenými štátmi a Iránom nie je namierená proti žiadnej konkrétnej krajine. Šéf komunikačného oddelenia tureckého prezidenta Burhanettin Duran na X napísal, že dohoda naopak „posilní vzájomnú bezpečnosť a kolektívne odstrašovanie týchto troch štátov“, čím významne prispeje k zachovaniu mieru a stability v regióne.
Dohodu v saudskoarabskej Mekke podpísali v piatok korunný princ Muhammad bin Salmán, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a pakistanský premiér Šahbáz Šaríf. Jej základným princípom je, že útok proti jednej zo zmluvných strán sa považuje za útok proti všetkým.
Zmluva spája tri sunnitské štáty do jednej obrannej aliancie. Saudská Arábia, ktorá je najväčším vývozcom ropy na svete, tým nadväzuje na minuloročnú obrannú dohodu s Pakistanom – jedinou krajinou moslimského sveta disponujúcou jadrovými zbraňami. K týmto dvom štátom sa pripája Turecko, ktoré je členom NATO a v Aliancii má druhú najväčšiu armádu.
Zdroj feed teraz.sk
